Attack on Prime Minister
News in English
Štúdia mala medzi študentmi i širšou „učenou verejnosťou“ veľký ohlas.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) - Troška stranou záujmu historikov, literárnych historikov i Štúrových biografistov zostáva jeho štúdia Azya a Ewropa, čili určeni Ruska w ohledu na Azyi od Ludewíta Štúra. Tento menší záujem bádateľov je pravdepodobne spôsobený tým, že štúdia nikdy nevyšla knižne. Ľudovít Štúr ju publikoval v časopise Tatranka, s podtitulom Spis pokračující rozličného obsahu, ktorý vychádzal od roku 1832 so štvrťročnou periodicitou „péčí a nákladem Jiřího Palkoviče“. Uverejňoval ju na pokračovanie od 1. zväzku ročníka 1841 až po 2. zväzok roku 1844.
Štúdia mala medzi študentmi i širšou „učenou verejnosťou“ veľký ohlas. Študenti si ju odpisovali a požičiavali medzi sebou, lebo bola aj výborným študijným materiálom. Ľudovít Štúr v nej totiž zúročil poznatky zo štúdia, ktoré nadobudol krátko predtým v Halle, no zároveň vyslovil aj svoje názory na chod dejín v týchto častiach sveta. Už samotná skutočnosť, že si položil otázku „určeni Ruska v ohledu na Azyi“ a pokúsil sa tento vzťah analyzovať, bola na ten čas nová a originálna. „Rusko w nejnowějších časých zaujímá, počítámeli k němu y krajiny wládě jeho syc podzřízené, ještě wšak auplně nepodmaněné, nesmírné prostranstwí čtwerhraných mil s 62. miliony obyvatelů, a rozprostírá se od Kamčatky po Balt, od ledowého moře po Tatry, Dunaj, Černé moře až dolu k Araratu. Co swět stojí, nikdý ješťě nebylo mocnářstwí podobné welikosti a rozšiřenosti. (...) Otázka jest, máli toto tak rozšířené panstwí, jehož welikým středištěm (centrum) wlastně tak řečené Rusko jest, pewný základ? neomylnau naději dlauhé budaucnosti...?“
Aby si na takto položenú otázku mohol odpovedať, rozhodol sa prejsť celými kultúrnymi dejinami sveta a ľudstva a pri Európe, Ázii a Rusku aj ich politickými dejinami. A tak sa spis stal vynikajúcim študijným materiálom pre poslucháčov všetkých spoločenskovedných odborov nielen v Bratislave a Levoči, ale aj na Morave a v Čechách. Štúr v ňom opísal dejiny Grékov, dejiny Rímskej ríše, vzťahy Mongolov a Arabov, ťaženie Alexandra Veľkého, až po dejiny vzniku veľkolepých stavieb v Egypte i v Ríme, vrátane dejín vzniku rôzneho písma v rôznych častiach sveta, čiže ako sa ľudstvo postupne stávalo gramotným. Neobišiel ani vývin jazykov a vznik literatúry, ani astronomické poznatky, ani vznik desiatkovej sústavy, no a v neposlednom rade ani svetové náboženstvá, ktoré začína vnímať ani nie tak ako hlavnú príčinu konfliktov, ale skôr ako zámienku a prikrývku svetovládnych úsilí niektorých, najmä kočovných národov. A to všetko z pohľadu dialektického chápania javov a udalostí, ktoré si osvojil a stotožnil sa s ním počas štúdia v Halle.
„Dokončiwše Turkowé Mongolské wálky, dwojitau silaw wrhli se na Řecko. (...) Surowé Azyatstwo pewnau zaťalo nohu v Ewropě (...) a chystalo se k strašnému proti Ewropě wýboji. Ewropa se třásla. Kdož pak byl, na koho w této auzkosti upřela oči? Kdož byl, jenž se za ni zmužile do boje postawil? Slowané to byli, wistaupiwše na jedné straně proti Turkum, na druhé proti Mongolum“, napísal dvadsaťšesťročný Ľudovít Štúr v uvedenom spise. Aj keď bol vtedy ešte stále zaujatý myšlienkou slovanskej vzájomnosti a úlohou Slovanstva v dejinách ľudstva, nemožno mu uprieť logiku uvažovania.
Uvedená štúdia však prezrádza ešte jednu veľmi podstatnú vec. Rozhodnutie Ľudovíta Štúra o desať rokov neskôr napísať politický a politologický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, nebolo motivované len sklamaním z výsledkov revolúcie v rokoch 1848-49 a hanebného postoja cisárskej Viedne k svojim nedávnym spojencom. Bolo aj výsledkom dávnejších a viacročných úvah Štúra o Slovanstve a jeho mohutnom ruskom pilieri na východe Európy. Spis Ázia a Európa, čiže miesto Ruska vo vzťahu k Ázii to jednoznačne potvrdzuje.
Štúdia mala medzi študentmi i širšou „učenou verejnosťou“ veľký ohlas. Študenti si ju odpisovali a požičiavali medzi sebou, lebo bola aj výborným študijným materiálom. Ľudovít Štúr v nej totiž zúročil poznatky zo štúdia, ktoré nadobudol krátko predtým v Halle, no zároveň vyslovil aj svoje názory na chod dejín v týchto častiach sveta. Už samotná skutočnosť, že si položil otázku „určeni Ruska v ohledu na Azyi“ a pokúsil sa tento vzťah analyzovať, bola na ten čas nová a originálna. „Rusko w nejnowějších časých zaujímá, počítámeli k němu y krajiny wládě jeho syc podzřízené, ještě wšak auplně nepodmaněné, nesmírné prostranstwí čtwerhraných mil s 62. miliony obyvatelů, a rozprostírá se od Kamčatky po Balt, od ledowého moře po Tatry, Dunaj, Černé moře až dolu k Araratu. Co swět stojí, nikdý ješťě nebylo mocnářstwí podobné welikosti a rozšiřenosti. (...) Otázka jest, máli toto tak rozšířené panstwí, jehož welikým středištěm (centrum) wlastně tak řečené Rusko jest, pewný základ? neomylnau naději dlauhé budaucnosti...?“
Aby si na takto položenú otázku mohol odpovedať, rozhodol sa prejsť celými kultúrnymi dejinami sveta a ľudstva a pri Európe, Ázii a Rusku aj ich politickými dejinami. A tak sa spis stal vynikajúcim študijným materiálom pre poslucháčov všetkých spoločenskovedných odborov nielen v Bratislave a Levoči, ale aj na Morave a v Čechách. Štúr v ňom opísal dejiny Grékov, dejiny Rímskej ríše, vzťahy Mongolov a Arabov, ťaženie Alexandra Veľkého, až po dejiny vzniku veľkolepých stavieb v Egypte i v Ríme, vrátane dejín vzniku rôzneho písma v rôznych častiach sveta, čiže ako sa ľudstvo postupne stávalo gramotným. Neobišiel ani vývin jazykov a vznik literatúry, ani astronomické poznatky, ani vznik desiatkovej sústavy, no a v neposlednom rade ani svetové náboženstvá, ktoré začína vnímať ani nie tak ako hlavnú príčinu konfliktov, ale skôr ako zámienku a prikrývku svetovládnych úsilí niektorých, najmä kočovných národov. A to všetko z pohľadu dialektického chápania javov a udalostí, ktoré si osvojil a stotožnil sa s ním počas štúdia v Halle.
„Dokončiwše Turkowé Mongolské wálky, dwojitau silaw wrhli se na Řecko. (...) Surowé Azyatstwo pewnau zaťalo nohu v Ewropě (...) a chystalo se k strašnému proti Ewropě wýboji. Ewropa se třásla. Kdož pak byl, na koho w této auzkosti upřela oči? Kdož byl, jenž se za ni zmužile do boje postawil? Slowané to byli, wistaupiwše na jedné straně proti Turkum, na druhé proti Mongolum“, napísal dvadsaťšesťročný Ľudovít Štúr v uvedenom spise. Aj keď bol vtedy ešte stále zaujatý myšlienkou slovanskej vzájomnosti a úlohou Slovanstva v dejinách ľudstva, nemožno mu uprieť logiku uvažovania.
Uvedená štúdia však prezrádza ešte jednu veľmi podstatnú vec. Rozhodnutie Ľudovíta Štúra o desať rokov neskôr napísať politický a politologický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, nebolo motivované len sklamaním z výsledkov revolúcie v rokoch 1848-49 a hanebného postoja cisárskej Viedne k svojim nedávnym spojencom. Bolo aj výsledkom dávnejších a viacročných úvah Štúra o Slovanstve a jeho mohutnom ruskom pilieri na východe Európy. Spis Ázia a Európa, čiže miesto Ruska vo vzťahu k Ázii to jednoznačne potvrdzuje.
