Bratislava 26. marca (TASR) – Nové naštudovanie divadelnej hry Ivana Stodolu Bačova žena v réžii Romana Poláka dnes odbornej verejnosti predstavili na generálnej skúške v Štúdiu novej budovy Slovenského národného divadla. V slovenskej dramatickej tvorbe ide o známy, veľmi pôsobivý tragický príbeh ženy, matky dvoch detí, ktorá sa nie z vlastnej viny ocitla v súboji lásky a vášní medzi dvoma mužmi - bačami a vybičovaná emotívnymi vzťahmi a okolím riešila problémy samovraždou.

Pamätníci si možno spomínajú na atraktívne stvárnenie Stodolovej predlohy v roku 1963 velikánmi slovenského herectva, akými boli Július Pántik, Štefan Kvietik, Gustáv Valach, Eva Kristínová, Oľga Borodáčová. Dynamiku na spôsob antickej tragédie však dielu dal aj Roman Polák s hercami, ako sú Ján Koleník, Alexander Bárta, Dušan Jamrich a v ženských rolách Mária Kráľovičová, Kamila Magálová a najmä bačovka Diana Mórová, ktorá počas generálnej skúšky ponúkla v úlohe tragicky skúšanej ženy dvoch mužov mimoriadne zaujímavý a citovo dojímavý prejav. V Polákovom modernom poňatí hry už nemožno očakávať dekorácie či kroje na spôsob pôvodného klasického ľudového folklóru, scéna je pomerne jednoduchá. Ale to viac ponúka priestor aktérom na zvládnutie náročných psychických situácií. Ako sa sami vyjadrili na tlačovej konferencii po generálnej skúške, chápali to ako výzvu na stvárnenie charakterových postáv v dráme. „Spočiatku sme ani nevedeli, čo budeme hrať, scenár mal 30 strán. Roman Polák je známy tým, že v divadelnej hre pod tri a pol hodiny nejde. Teraz k pôvodnému textu nič nepridával, naopak zoškrtal a dostal sa na jeden a pol hodiny. Pritom v ničom nenarušil zmysel Stodolovej predlohy,“ zhodli sa herci.

Režisér a riaditeľ činohry SND po generálne skúške pre TASR uviedol: „Myslím si, že Stodolova Bačova žena je jedna z tých lepších slovenských klasických hier. Bola napísaná ešte v roku 1928, kedy bolo cítiť veľké sociálne napätie, chudobu slovenského ľudu a vysťahovalectvo do Ameriky, preto mala silný sociálny rozmer. Mňa zaujal ten antický rozmer. Bačova žena sa vplyvom osudu dostane do neriešiteľnej situácie. Ani ona, ani prvý muž, ani druhý muž nemôžu za to, čo sa odohralo. Ona je postavená osudom, zvláštnou životnou nezvyčajnou náhodou pred niečo, čo nie je schopná riešiť sama, ani tí jej dvaja muži. Z toho vzniká napätie v celej hre. A to sa mi zdalo podstatnejšie, ako vykresľovať bačovské prostredie. Viac ma zaujal ponor do hĺbky postáv, do ich psychiky a do ich komplikovaných vzťahov, ako sa vlastne rozhodnúť, čo robiť v takejto hraničnej životnej situácii.“