Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Ivan Andrejevič Krylov vytvoril nadčasové bájky so sociálnym podtextom, ktoré nastavovali zrkadlo vtedajším ruským vládnucim kruhom.
Autor TASR
Petrohrad/Bratislava 21. novembra (TASR) - Ruský spisovateľ Ivan Andrejevič Krylov si slávu získal ako autor bájok. Od jeho úmrtia uplynie dnes 170 rokov.
Bájkar Krylov patril vo svojej dobe k najpokrokovejším ruským autorom. Jeho nadčasové bájky so sociálnym podtextom nastavovali zrkadlo vtedajším ruským vládnucim kruhom. Najznámejšie z nich sú: Vlk a baránok, Orol a sliepka, Statočný osol. Krylov využíval malebnosť ruského jazyka a ľudovú múdrosť a do bájok dokázal vtlačiť maximum dobovej, národnej a sociálnej adresnosti. Do ľudských a zvieracích postáv vkladal také množstvo ľudskej osobnej i nadosobnej skúsenosti, že jeho bájky vďaka svojej mnohovýznamovosti ponúkajú v každej dobe nový a aktuálny výklad.
Syn chudobného dôstojníka
Ivan Andrejevič Krylov sa narodil 13. februára 1769 v Moskve v cárskom Rusku v rodine chudobného dôstojníka. Po otcovej smrti musel ako veľmi mladý z platu kancelárskeho poslíčka živiť matku a súrodencov. Nikdy nedosiahol vyššie školské vzdelanie, široký rozhľad však získal ako samouk. Väčšinu svojho života pracoval ako knihovník. Ako mladý novinár a debutujúci dramatik vydával satiricko-publicistický časopis s názvom Pošta duchov, neskôr Divák, nakoniec Petrohradský Merkúr. Mal neustále problémy s cenzúrou, preto musel všetky žurnalistické činnosti zanechať, opustil ruskú metropolu a bez stáleho zamestnania cestoval po Rusku. Podporu našiel u kniežaťa Golicyna, ktorý bol tiež v nemilosti.
Satira
Začiatkom 19. storočia Krylov napísal svoje najlepšie hry Módny obchod a Ponaučenie dcérkam. Jeho vrcholným dielom je satirická persifláž (zosmiešnenie) s názvom Pošta duchov, ktorá vychádzala na pokračovanie v periodiku s rovnomenným názvom. Nemenej radikálne boli aj Krylovove posledné texty pred nedobrovoľným odchodom z Petrohradu - "východná povesť" Kaib a parodická Chváloreč na môjho dedka.
Prekladal La Fontaina
Keď mal 40 rokov, začal prekladať bájky francúzskeho bájkara La Fontaina a začal sa sám venovať tomuto literárnemu druhu. V roku 1806 uverejnil v Moskve svoje prvé bájky a od tých čias sa im venoval až do smrti. Napísal ich vyše 200. Vyslúžil si nimi aj pozornosť ruského cára a to mu umožnilo dlhé roky pracovať v petrohradskej cárskej knižnici. Aj keď neskôr cársku priazeň stratil, stal sa oceňovanou postavou ruských literárnych kruhov.
Bájkar Ivan Andrejevič Krylov zomrel 21. novembra 1844 v Petrohrade. Dožil sa 75 rokov. Jeho bájky, kedysi objekt cenzúry, začali neskôr vychádzať ako literatúra pre deti.
Bájkar Krylov patril vo svojej dobe k najpokrokovejším ruským autorom. Jeho nadčasové bájky so sociálnym podtextom nastavovali zrkadlo vtedajším ruským vládnucim kruhom. Najznámejšie z nich sú: Vlk a baránok, Orol a sliepka, Statočný osol. Krylov využíval malebnosť ruského jazyka a ľudovú múdrosť a do bájok dokázal vtlačiť maximum dobovej, národnej a sociálnej adresnosti. Do ľudských a zvieracích postáv vkladal také množstvo ľudskej osobnej i nadosobnej skúsenosti, že jeho bájky vďaka svojej mnohovýznamovosti ponúkajú v každej dobe nový a aktuálny výklad.
Syn chudobného dôstojníka
Ivan Andrejevič Krylov sa narodil 13. februára 1769 v Moskve v cárskom Rusku v rodine chudobného dôstojníka. Po otcovej smrti musel ako veľmi mladý z platu kancelárskeho poslíčka živiť matku a súrodencov. Nikdy nedosiahol vyššie školské vzdelanie, široký rozhľad však získal ako samouk. Väčšinu svojho života pracoval ako knihovník. Ako mladý novinár a debutujúci dramatik vydával satiricko-publicistický časopis s názvom Pošta duchov, neskôr Divák, nakoniec Petrohradský Merkúr. Mal neustále problémy s cenzúrou, preto musel všetky žurnalistické činnosti zanechať, opustil ruskú metropolu a bez stáleho zamestnania cestoval po Rusku. Podporu našiel u kniežaťa Golicyna, ktorý bol tiež v nemilosti.
Satira
Začiatkom 19. storočia Krylov napísal svoje najlepšie hry Módny obchod a Ponaučenie dcérkam. Jeho vrcholným dielom je satirická persifláž (zosmiešnenie) s názvom Pošta duchov, ktorá vychádzala na pokračovanie v periodiku s rovnomenným názvom. Nemenej radikálne boli aj Krylovove posledné texty pred nedobrovoľným odchodom z Petrohradu - "východná povesť" Kaib a parodická Chváloreč na môjho dedka.
Prekladal La Fontaina
Keď mal 40 rokov, začal prekladať bájky francúzskeho bájkara La Fontaina a začal sa sám venovať tomuto literárnemu druhu. V roku 1806 uverejnil v Moskve svoje prvé bájky a od tých čias sa im venoval až do smrti. Napísal ich vyše 200. Vyslúžil si nimi aj pozornosť ruského cára a to mu umožnilo dlhé roky pracovať v petrohradskej cárskej knižnici. Aj keď neskôr cársku priazeň stratil, stal sa oceňovanou postavou ruských literárnych kruhov.
Bájkar Ivan Andrejevič Krylov zomrel 21. novembra 1844 v Petrohrade. Dožil sa 75 rokov. Jeho bájky, kedysi objekt cenzúry, začali neskôr vychádzať ako literatúra pre deti.
