Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa literárneho vedca a prekladateľa Vincenta Šabíka patrí Ján Švantner ku kraskovskej tradícii, ktorá sa bojí inflácie slov a do ich chrámu vstupuje iba v dňoch sviatočných.
Autor TASR
Banská Hodruša/Bratislava 24. septembra (TASR) - Básnik a prekladateľ Ján Švantner, trojnásobný nositeľ Ceny Jána Hollého za preklady poézie Charlesa Baudelaira a Stéphana Mallarmého, bude mať v utorok 24. septembra 70 rokov.
Svojim prístupom k tvorbe sa zaradil medzi autorov, ktorí nespojili písanie len s produkciu. Podľa literárneho vedca a prekladateľa Vincenta Šabíka patrí Ján Švantner ku kraskovskej tradícii, ktorá sa bojí inflácie slov a do ich chrámu vstupuje iba v dňoch sviatočných. Švantner podľa Šabíka nepíše na počkanie, ale k "zázraku básne" sa vracia po odstupoch, pretože sa účasť na ňom prerušuje "na papieri".
Ján Švantner sa narodil 24. septembra 1949 v Banskej Hodruši (dnes Hodruša-Hámre). Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Žarnovici študoval v rokoch 1967-1972 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1972-1975 sa zúčastnil študijného pobytu v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV).
Vo vydavateľstve Tatran ako redaktor pracoval v rokoch 1976-1980. Odborným pracovníkom Výskumného oddelenia kultúry Ústavu pre výskum a riadenie kultúry bol v rokoch 1981-1982. Od roku 1983 do roku 1989 pôsobil vo vydavateľstve Smena. Redaktorom časopisu Národná osveta bol v rokoch 1995-1999.
Knižne debutoval v roku 1972 zbierkou inšpirovanou rúfusovskou poetikou O snežnom srdci. Nasledujúce zbierky Hviezdny úder (1975) a Neviditeľná hudba (1980) sú nielen básnickou výpoveďou o domove, prírode a láske, ale aj vyjadrením tragického pocitu zo života. Ten sa prejavil aj v zbierke Lampa z roku 1986. Temné tóny Švantnerovej poézie pramenia aj z poznania rozporu medzi emocionálnym a intelektuálnym pohľadom na neľahký údel človeka.
S odstupom 20 rokov vydal Ján Švantner v roku 2006 knihu Vyznania a piesne, ktorá je autorským výberom zo zbierok O snežnom srdci, Hviezdny úder, Neviditeľná hudba, Lampa, doplneným aj novšími básňami. Pamiatke Milana Rúfusa venoval rozsiahlu básnickú skladbu List básnikovi (2010). V roku 2019 mu vyšla zatiaľ posledná zbierka Delfy sú ďaleko.
Ján Švantner patrí tiež k významným prekladateľom francúzskej poézie. Mimoriadne cenné sú jeho preklady Charlesa Baudelaira, Stéphana Mallarmého, Jeana Cocteaua či Jacquesa Préverta.
Za svoju tvorbu bol viackrát ocenený. Je držiteľom Ceny vydavateľstva Smena (1986), Ceny vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1993), Ceny Jána Hollého (1993, 2010, 2013), Ceny Slovenských pohľadov (2000, 2003, 2004, 2005, 2011, 2016) alebo Prémie Milana Rúfusa (2012).
Svoju tvorbu, ktorej erbovým slovom je podľa poetky a literárnej vedkyne Viery Prokešovej (1957-2008) čistota, predstavil aj na medzinárodných festivaloch poézie vo Francúzsku a v Kanade.
Svojim prístupom k tvorbe sa zaradil medzi autorov, ktorí nespojili písanie len s produkciu. Podľa literárneho vedca a prekladateľa Vincenta Šabíka patrí Ján Švantner ku kraskovskej tradícii, ktorá sa bojí inflácie slov a do ich chrámu vstupuje iba v dňoch sviatočných. Švantner podľa Šabíka nepíše na počkanie, ale k "zázraku básne" sa vracia po odstupoch, pretože sa účasť na ňom prerušuje "na papieri".
Ján Švantner sa narodil 24. septembra 1949 v Banskej Hodruši (dnes Hodruša-Hámre). Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Žarnovici študoval v rokoch 1967-1972 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1972-1975 sa zúčastnil študijného pobytu v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV).
Vo vydavateľstve Tatran ako redaktor pracoval v rokoch 1976-1980. Odborným pracovníkom Výskumného oddelenia kultúry Ústavu pre výskum a riadenie kultúry bol v rokoch 1981-1982. Od roku 1983 do roku 1989 pôsobil vo vydavateľstve Smena. Redaktorom časopisu Národná osveta bol v rokoch 1995-1999.
Knižne debutoval v roku 1972 zbierkou inšpirovanou rúfusovskou poetikou O snežnom srdci. Nasledujúce zbierky Hviezdny úder (1975) a Neviditeľná hudba (1980) sú nielen básnickou výpoveďou o domove, prírode a láske, ale aj vyjadrením tragického pocitu zo života. Ten sa prejavil aj v zbierke Lampa z roku 1986. Temné tóny Švantnerovej poézie pramenia aj z poznania rozporu medzi emocionálnym a intelektuálnym pohľadom na neľahký údel človeka.
S odstupom 20 rokov vydal Ján Švantner v roku 2006 knihu Vyznania a piesne, ktorá je autorským výberom zo zbierok O snežnom srdci, Hviezdny úder, Neviditeľná hudba, Lampa, doplneným aj novšími básňami. Pamiatke Milana Rúfusa venoval rozsiahlu básnickú skladbu List básnikovi (2010). V roku 2019 mu vyšla zatiaľ posledná zbierka Delfy sú ďaleko.
Ján Švantner patrí tiež k významným prekladateľom francúzskej poézie. Mimoriadne cenné sú jeho preklady Charlesa Baudelaira, Stéphana Mallarmého, Jeana Cocteaua či Jacquesa Préverta.
Za svoju tvorbu bol viackrát ocenený. Je držiteľom Ceny vydavateľstva Smena (1986), Ceny vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1993), Ceny Jána Hollého (1993, 2010, 2013), Ceny Slovenských pohľadov (2000, 2003, 2004, 2005, 2011, 2016) alebo Prémie Milana Rúfusa (2012).
Svoju tvorbu, ktorej erbovým slovom je podľa poetky a literárnej vedkyne Viery Prokešovej (1957-2008) čistota, predstavil aj na medzinárodných festivaloch poézie vo Francúzsku a v Kanade.
