Preložila vyše 35 operných libriet. O jej literárnom talente svedčia aj jej preklady romancí a piesní ruských skladateľov.
Autor TASR
Senica/Bratislava 26. júla (TASR) - Alexandra Braxatorisová mala slávnych predkov. Dcéra slovenského právnika a literáta Pavla Braxatorisa, vnučka prozaika Martina Braxatorisa-Sládkoviča a pravnučka štúrovského básnika Andreja Sládkoviča sa stala známou dramaturgičkou. V tvorbe za svojimi príbuznými nezaostávala. Preložila vyše 35 operných libriet. O jej literárnom talente svedčia aj jej preklady romancí a piesní ruských skladateľov. Dnes si kultúrna verejnosť pripomenie 80 rokov od jej narodenia.
Alexandra Braxatorisová sa narodila 26. júla 1937 v Senici.
Štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvovala v roku 1960. Od začiatku 60. rokov 20. storočia pôsobila ako dramaturgička v Krajskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Popri dramaturgii sa podieľala aj na autorskej a prekladateľskej činnosti.
Práci v Slovenskom národnom divadle v Bratislave sa venovala od roku 1977. Ako spoluautorka sa podpísala pod libreto opery Martin a Slnko od Tibora Freša (SND 1975) a opery Majster Pavol od Bartolomeja Urbanca uvedeného v Divadle Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (1980). Prekladala množstvo operných libriet, okrem iných Dido a Aeneas, Xerxes, Lohengrin, Katarína Izmajlovová, Osud zhýralca, Othello.
V spolupráci s Jelou Krčméryovou preložila libretá opier napríklad Salome, Elektra, Bohéma, Aida alebo Čarovná flauta. Prekladala aj piesne ruských skladateľov.
Braxatorisová do slovenčiny preložila libretá operných diel z viacerých jazykov, napríklad z nemčiny: Friedrich von Flotow: Marta (SND, 1964), Paul Hindemith: Cardillac (SND, 1964), Georg Friedrich Händel: Xerxes (SND, 1969), Richard Wagner: Lohengrin (SND, 1976); z taliančiny Gian Carlo Menotti: Konzul (SND, 1966), Gaetano Donizetti: Lucia di Lammermoor (ŠD Košice, 1968), Giacomo Puccini: Dievča zo západu (ŠD Košice, 1969), Giuseppe Verdi: Otello (ŠD Košice, 1972; DJGT Banská Bystrica, 1974), Ruggiero Leoncavallo: Komedianti (SND, 1984) a ďalšie.
V autorkinej pôvodnej tvorbe vyšla v roku 1962 dramatizácia románu 1962 Rok života. Dielo bolo odvysielané v Slovenskom rozhlase. Jej filmový medailón Mária Hubová zaradila v roku 1971 do programu Československá televízia (ČSTV).
Pre ČSTV Alexandra Braxatorisová pripravila libreto opery Petra Corneliusa Barbier z Bagdadu (1974), texty operiet Jacqua Offenbacha Banditi (Les Brigand, 1974) a Carla Millöckera Gasparone (Bratislava, 1963). V roku 1984 operetu inscenovalo Divadlo J. G. Tajovského v Banskej Bystrici.
Úspešná dramaturgička zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v Bratislave 17. januára 2012 vo veku 74 rokov. Slovenská kultúra tak nenávratne prišla o špičkového teoretika a umelca.
Alexandra Braxatorisová sa narodila 26. júla 1937 v Senici.
Štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave absolvovala v roku 1960. Od začiatku 60. rokov 20. storočia pôsobila ako dramaturgička v Krajskom divadle v Spišskej Novej Vsi. Popri dramaturgii sa podieľala aj na autorskej a prekladateľskej činnosti.
Práci v Slovenskom národnom divadle v Bratislave sa venovala od roku 1977. Ako spoluautorka sa podpísala pod libreto opery Martin a Slnko od Tibora Freša (SND 1975) a opery Majster Pavol od Bartolomeja Urbanca uvedeného v Divadle Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici (1980). Prekladala množstvo operných libriet, okrem iných Dido a Aeneas, Xerxes, Lohengrin, Katarína Izmajlovová, Osud zhýralca, Othello.
V spolupráci s Jelou Krčméryovou preložila libretá opier napríklad Salome, Elektra, Bohéma, Aida alebo Čarovná flauta. Prekladala aj piesne ruských skladateľov.
Braxatorisová do slovenčiny preložila libretá operných diel z viacerých jazykov, napríklad z nemčiny: Friedrich von Flotow: Marta (SND, 1964), Paul Hindemith: Cardillac (SND, 1964), Georg Friedrich Händel: Xerxes (SND, 1969), Richard Wagner: Lohengrin (SND, 1976); z taliančiny Gian Carlo Menotti: Konzul (SND, 1966), Gaetano Donizetti: Lucia di Lammermoor (ŠD Košice, 1968), Giacomo Puccini: Dievča zo západu (ŠD Košice, 1969), Giuseppe Verdi: Otello (ŠD Košice, 1972; DJGT Banská Bystrica, 1974), Ruggiero Leoncavallo: Komedianti (SND, 1984) a ďalšie.
V autorkinej pôvodnej tvorbe vyšla v roku 1962 dramatizácia románu 1962 Rok života. Dielo bolo odvysielané v Slovenskom rozhlase. Jej filmový medailón Mária Hubová zaradila v roku 1971 do programu Československá televízia (ČSTV).
Pre ČSTV Alexandra Braxatorisová pripravila libreto opery Petra Corneliusa Barbier z Bagdadu (1974), texty operiet Jacqua Offenbacha Banditi (Les Brigand, 1974) a Carla Millöckera Gasparone (Bratislava, 1963). V roku 1984 operetu inscenovalo Divadlo J. G. Tajovského v Banskej Bystrici.
Úspešná dramaturgička zomrela po dlhej a ťažkej chorobe v Bratislave 17. januára 2012 vo veku 74 rokov. Slovenská kultúra tak nenávratne prišla o špičkového teoretika a umelca.