Miláno/Bratislava 29. septembra (TASR) - Od narodenia jednej z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva, talianskeho barokového maliara Caravaggia uplynie vo štvrtok 29. septembra 445 rokov.

Svojím poňatím výtvarných tém (napr. svätci, rôzne náboženské námety) a aj osobným životným štýlom poburoval vtedajšiu spoločnosť. Zároveň však patril k najrevolučnejším a najoriginálnejším maliarom v dejinách výtvarného umenia. Bol priekopníkom barokovej maliarskej techniky založenej na kontraste svetla a tieňa.

Caravaggio, vlastným menom Michelangelo Merisi sa narodil 29. septembra 1571 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 28. september) v talianskom Miláne v južnej Lombardii. Najskôr sa predpokladalo, že sa narodil v mestečku Caravaggio neďaleko Milána, kde pracoval jeho otec. V roku 2007 však bol nájdený matričný zápis potvrdzujúcí jeho narodenie priamo v Miláne. Jeho otcom bol staviteľ Fermo Merisi, ktorý pracoval v Caravaggiu pre miestneho markíza, matka Lucia Aratori pochádzala z miestnej zámožnej rodiny. Detstvo prežil Caravaggio v Miláne a v Caravaggiu. V roku 1577 mu zomrel otec na následky moru.

Po získaní základného vzdelania sa mladý Caravaggio (ktorý si tak začal hovoriť) začal v Miláne v roku 1584 učiť v dielni renomovaného maliara Simoneho Peterzana. Tu získal nadaný mladík dôkladné vzdelanie renesančného umelca.

V roku 1588 sa stal slobodným umelcom. O rok neskôr mu zomrela matka a po vybavení pozostalosti opustil mesto Caravaggio a nikdy sa tam už nevrátil. Jeho novým pôsobiskom sa stal taliansky Rím, ktorý bol považovaný za kultúrne a duchovné centrum vtedajšieho sveta. Aby si zabezpečil živobytie prijal zamestnanie u miestneho maliara menom Lorenzi. Tu zrejme vytvoril niekoľko obrazov, ktoré však nie sú známe.

V roku 1593 bol Caravaggio ťažko ranený kopnutím koňa, uzdravoval sa v Ospedale della Consolazione, kde namaľoval celý rad obrazov pre miestneho priora španielskeho pôvodu Camilla Contrerase – ten si obrazy neskôr odviezol do španielskej Sevilly.

Foto: TASR/AP

Po uzdravení našiel Caravaggio svojho mecenáša – stal sa ním kardinál Del Monte. Jeho sláva potom rýchle vzrastala a Caravaggia začali podporovať ďalší zberatelia umenia ako Vincenzo Giustiniani a Tiberio Cesari.

Spolu so slávou, ale rástli aj Caravaggiove problémy – jeho prchká povaha ho uvádzala do stále väčších problémov a bol niekoľkokrát krátko väznený. V roku 1605 zranil Caravaggio v bitke o akúsi ženu svojho soka v láske, ušiel preto na krátky čas z Ríma do Janova. V roku 1606 ušiel Caravaggio do Neapola, dôvodom bolo to, že zabil v súboji Ranuccia Tomassoniho.

V roku 1607 odišiel Caravaggio na Maltu, kde chcel vstúpiť do Rádu maltézskych rytierov a dosiahnuť tak svoju rehabilitáciu, nakoniec bol však na Malte uväznený. Podarilo sa mu ujsť na Sicíliu, kde potom maľoval svoje posledné diela.

Vysilený zomrel 8. júla 1610 v prístave Porto d'Ercole u Civitavecchia, keď sa snažil zúfalo vrátiť zo Sicílie do Ríma.

Caravaggio je zakladateľom talianskeho barokového realizmu tým, že ideálne postavy mytologických alebo biblických výjavov začal zobrazovať ako skutočných, prostých ľudí svojej doby, ľudí bez akéhokoľvek prikrášľovania. K tomuto svojmu osobitému štýlu dospel na konci 16. storočia. Charakteristické je najmä jeho svetlo, vrhnuté v koncentrovanom prúde zo strany, takmer paralelne s obrazovou plochou, na postavy.

Tým dosiahol dojem skutočného zázraku, ako na obraze Obrátenie Šavla (1601). Z ďalších významných Caravaggiových obrazov možno menovať diela ako je napr. Bakchus (1598), Povolanie svätého Matúša (1598-1601), Ružencová Madona (1604-1605), Sťatie Jána Krstiteľa (1608), Vzkriesenie Lazara (1609).

Všeobecne možno povedať, že Caravaggio je najtajomnejším a najrevolučnejším maliarom v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz znamenal škandál.