Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Líder skupín Beatmen, Soulmen, New Soulmen, Burčiak a Provisorium by bol dnes oslavoval svoju sedemdesiatku. S básnikom Ivanom Štrpkom tvorili autorskú dvojicu.
Autor TASR/TERAZ.sk
Bratislava 4. októbra (TASR/Teraz.sk) – V stredu 4. októbra si slovenská hudobná verejnosť pripomenie nedožitých 70 rokov významného slovenského speváka, skladateľa a gitaristu Deža Ursinyho, ktorý patril medzi výrazné osobnosti slovenskej hudobnej scény.
Rodák z Bratislavy (*4. 10. 1947) vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Prvú gitaru dostal, keď mal jedenásť, v roku 1964 bol spoluzakladateľom skupiny Beatmen. V čase najväčších úspechov hrali v zostave Dežo Ursiny, Marián Bednár, Miro Bedrik a Peter Petro. Pri bratislavskom koncerte vtedy úspešnej anglickej skupiny Manfred Mann im Beatmen robili predkapelu. Na oplátku ich pozvali robiť predkapelu na anglickom turné, za hranice sa však nakoniec nedostali. Po koncerte vo Viedni členovia kapely emigrovali, Ursiny ostal doma. V roku 1966 založil kapelu Soulmen, v ktorej s ním hrali Fedor Frešo a Vlado Mallý. V decembri 1967 vyhrali v Prahe 1. československý beatový festival, na EP platni vyšli štyri piesne, ktoré im priniesli úspech, Wake Up, A Sample Of Happiness, Baby Do Not Cry a I Wish I Were.
V rokoch 1968 a 1969 pôsobil spolu s Jankom Lehotským v skupine New Soulmen. Lehotského potom vystriedal Jaro Filip, ktorý sa stal neskôr významným Ursinyho spoluhráčom. V roku 1969 vytvoril Ursiny skupinu Provisorium, v roku 1973 vydali prvú LP platňu Provisorium. Po skončení štúdia na VŠMU nastúpil v roku 1974 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. V tom období začala jeho spolupráca so speváčkou Milkou Došekovou aj básnikom a textárom Ivanom Štrpkom, začal s komponovaním hudby ku krátkometrážnym filmom. Na konci 70. rokov sa zoznámil s Pavlom Daněkom a založili skupinu Burčiak. V roku 1978 vyšla LP platňa Pevnina detstva (1978), ďalšími boli Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1981).
Zložil hudbu pre úspešný televízny muzikál Neberte nám princeznú, v ktorom hlavné úlohy hrali Marika Gombitová a Miro Žbirka. V osemdesiatych rokoch vyšli albumy Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987), v ďalšej dekáde potom Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) a Príbeh (1994). V októbri 1989 ho hospitalizovali na onkologickom oddelení. V roku 1991 odchádza z filmovej tvorby na Kolibe. Naposledy stál na koncertnom pódiu v decembri 1994 v Prahe. Zomrel 2. mája 1995 v Bratislave vo veku 47 rokov.
V roku 2008 nakrútil scenárista a režisér Peter Krištúfek film Momentky o živote Deža Ursinyho, dramaturgom filmu je Pavol Rankov, kameramanom Peter Šantavý. Premiéru mal na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava 2008, premietli ho aj na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary 2009. Účinkuje v ňom celý rad známych hudobníkov, medzi nimi Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Fedor Frešo či Marián Varga. Celkovo v snímke odznejú výpovede skoro tridsiatky známych osobností slovenskej umeleckej a hudobnej scény. V máji 2011 vyšla monografia Mariana Jaslovského Dežo Ursiny / Pevniny a vrchy. Bolo to už tretie, rozšírené vydanie pôvodnej knihy z roku 1997. Muzikantskú dráhu Deža Ursinyho zachytil Ivan Štrpka v knihe Rukojemník. K nedožitým sedemdesiatinám pripravuje Literárna bašta vydanie spevníka jeho piesní.
Rodák z Bratislavy (*4. 10. 1947) vyštudoval filmovú a televíznu dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Prvú gitaru dostal, keď mal jedenásť, v roku 1964 bol spoluzakladateľom skupiny Beatmen. V čase najväčších úspechov hrali v zostave Dežo Ursiny, Marián Bednár, Miro Bedrik a Peter Petro. Pri bratislavskom koncerte vtedy úspešnej anglickej skupiny Manfred Mann im Beatmen robili predkapelu. Na oplátku ich pozvali robiť predkapelu na anglickom turné, za hranice sa však nakoniec nedostali. Po koncerte vo Viedni členovia kapely emigrovali, Ursiny ostal doma. V roku 1966 založil kapelu Soulmen, v ktorej s ním hrali Fedor Frešo a Vlado Mallý. V decembri 1967 vyhrali v Prahe 1. československý beatový festival, na EP platni vyšli štyri piesne, ktoré im priniesli úspech, Wake Up, A Sample Of Happiness, Baby Do Not Cry a I Wish I Were.
V rokoch 1968 a 1969 pôsobil spolu s Jankom Lehotským v skupine New Soulmen. Lehotského potom vystriedal Jaro Filip, ktorý sa stal neskôr významným Ursinyho spoluhráčom. V roku 1969 vytvoril Ursiny skupinu Provisorium, v roku 1973 vydali prvú LP platňu Provisorium. Po skončení štúdia na VŠMU nastúpil v roku 1974 ako dramaturg Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. V tom období začala jeho spolupráca so speváčkou Milkou Došekovou aj básnikom a textárom Ivanom Štrpkom, začal s komponovaním hudby ku krátkometrážnym filmom. Na konci 70. rokov sa zoznámil s Pavlom Daněkom a založili skupinu Burčiak. V roku 1978 vyšla LP platňa Pevnina detstva (1978), ďalšími boli Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1981).
Zložil hudbu pre úspešný televízny muzikál Neberte nám princeznú, v ktorom hlavné úlohy hrali Marika Gombitová a Miro Žbirka. V osemdesiatych rokoch vyšli albumy Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987), v ďalšej dekáde potom Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) a Príbeh (1994). V októbri 1989 ho hospitalizovali na onkologickom oddelení. V roku 1991 odchádza z filmovej tvorby na Kolibe. Naposledy stál na koncertnom pódiu v decembri 1994 v Prahe. Zomrel 2. mája 1995 v Bratislave vo veku 47 rokov.
V roku 2008 nakrútil scenárista a režisér Peter Krištúfek film Momentky o živote Deža Ursinyho, dramaturgom filmu je Pavol Rankov, kameramanom Peter Šantavý. Premiéru mal na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava 2008, premietli ho aj na Medzinárodnom filmovom festivale Karlove Vary 2009. Účinkuje v ňom celý rad známych hudobníkov, medzi nimi Andrej Šeban, Oskar Rózsa, Fedor Frešo či Marián Varga. Celkovo v snímke odznejú výpovede skoro tridsiatky známych osobností slovenskej umeleckej a hudobnej scény. V máji 2011 vyšla monografia Mariana Jaslovského Dežo Ursiny / Pevniny a vrchy. Bolo to už tretie, rozšírené vydanie pôvodnej knihy z roku 1997. Muzikantskú dráhu Deža Ursinyho zachytil Ivan Štrpka v knihe Rukojemník. K nedožitým sedemdesiatinám pripravuje Literárna bašta vydanie spevníka jeho piesní.
