Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Hru Mercedes Benz napísal Péter Esterházy napísal v roku 2015 na objednávku Činohry SND. Jej svetová premiéra sa uskutoční 7. a 8. januára v Štúdiu novej budovy SND.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Slovenské národné divadlo (SND) uvedie hru Mercedes Benz, ktorú Péter Esterházy napísal v roku 2015 na objednávku Činohry SND. Jej svetová premiéra sa uskutoční 7. a 8. januára v Štúdiu novej budovy SND.
"Hra je v rámci širšej koncepcie našej činohry. Chceme uvádzať nielen slovenské pôvodné hry, ale najmä z krajín V4. Toto je prvá zahraničná na objednávku. Uvažovali sme o viacerých maďarských autoroch, nakoniec sme sa rozhodli pre Esterházyho, pretože je majster slova, jeho prozaické dielo je skutočne výnimočné. Najmä kniha Harmonia caelestis, ktorá bola preložená do všetkých veľkých svetových jazykov. Napriek tomu, že autor dovtedy nič nenapísal na objednávku, našu ponuku prijal," na dnešnej tlačovej konferencii povedal prekladateľ a dramaturg SND Peter Kováč.
Režisér Roman Polák dodal, že hľadali tému, ktorá, aj keď zo zahraničia, je zaujímavá aj pre nás. "Je to iný pohľad na naše dejiny, divadelná esej. Hra sa týka strednej Európy, šľachtických vzťahov aj súčasnosti. Ide o silný príbeh otca a syna. Autor polemizuje aj s vlastnými dejinami aristokracie, ukazuje aj zlyhania šľachty," pripomenul režisér.
Dej sa týka legendárneho, niekoľkostoročného rodu najvyššej uhorskej šľachty - Esterházyovcov. V epizódach jej rodinnej kroniky, ktoré sú občas tragické aj ironicko-komické, sa zjavujú slávne postavy tejto rodiny alebo osôb, ktoré s ňou boli spojené. Na scénu sa dostanú kuruci a labanci, Turci aj komunisti, Haydn aj eštebáci. Pritom z času na čas zaznie neuveriteľný, radostný i zdesený smiech speváčky Janis Joplin zo záveru jej ikonickej skladby Mercedes Benz, podľa čoho autor nazval hru.
Zobrazené dejiny patria do maďarskej aj slovenskej histórie. V priebehu hry sa postavy občas pýtajú, v akej krajine sa nachádzajú a odpoveď znie: tu. Zvláštna cesta do vzdialenej i blízkej minulosti strednej Európy je okorenená duchaplným a paradoxným esterházyovským slovným humorom, pre ktorý jeho knihy dnes milujú čitatelia na celom svete.
Péter Esterházy (1950-2016) v tvorbe uplatňoval novátorskú metódu dramatického písania. Hra voľne nadväzuje na Madáchovu klasickú drámu Tragédia človeka (1862), keďže v jej úvode Pán a Lucifer uzavrú novú stávku. "Vezmi im šťastie a stavme sa, že ani vtedy sa neobrátia proti mne, ani v tom prípade nezradia dobro," povie Pán podobne ako v kauze Jób. Na základe jeho slov prefíkaný Lucifer uvrhne celé generácie kniežat a grófov do víru uhorských dejín, zvlášť do pohnutých a krvavých udalostí 20. storočia. On sám sa v úlohe pokušiteľa alebo v iných maskách snaží v dejinných skúškach zlomiť mužských príslušníkov rodu a veru, občas sa mu to aj darí.
Javiskovú scénu navrhol Pavel Borák, kostýmy Peter Čanecký, hudbu Lucia Chuťková. Na javisku vystupujú herci, niektorí vo viacerých úlohách: Martin Huba, Robert Roth, Ondrej Kovaľ, Ľuboš Kostelný, Dušan Jamrich, Anna Javorková, Dominika Kavaschová, Monika Potokárová, Vladimír Obšil a Ján Gallovič.
"Hra je v rámci širšej koncepcie našej činohry. Chceme uvádzať nielen slovenské pôvodné hry, ale najmä z krajín V4. Toto je prvá zahraničná na objednávku. Uvažovali sme o viacerých maďarských autoroch, nakoniec sme sa rozhodli pre Esterházyho, pretože je majster slova, jeho prozaické dielo je skutočne výnimočné. Najmä kniha Harmonia caelestis, ktorá bola preložená do všetkých veľkých svetových jazykov. Napriek tomu, že autor dovtedy nič nenapísal na objednávku, našu ponuku prijal," na dnešnej tlačovej konferencii povedal prekladateľ a dramaturg SND Peter Kováč.
Režisér Roman Polák dodal, že hľadali tému, ktorá, aj keď zo zahraničia, je zaujímavá aj pre nás. "Je to iný pohľad na naše dejiny, divadelná esej. Hra sa týka strednej Európy, šľachtických vzťahov aj súčasnosti. Ide o silný príbeh otca a syna. Autor polemizuje aj s vlastnými dejinami aristokracie, ukazuje aj zlyhania šľachty," pripomenul režisér.
Dej sa týka legendárneho, niekoľkostoročného rodu najvyššej uhorskej šľachty - Esterházyovcov. V epizódach jej rodinnej kroniky, ktoré sú občas tragické aj ironicko-komické, sa zjavujú slávne postavy tejto rodiny alebo osôb, ktoré s ňou boli spojené. Na scénu sa dostanú kuruci a labanci, Turci aj komunisti, Haydn aj eštebáci. Pritom z času na čas zaznie neuveriteľný, radostný i zdesený smiech speváčky Janis Joplin zo záveru jej ikonickej skladby Mercedes Benz, podľa čoho autor nazval hru.
Zobrazené dejiny patria do maďarskej aj slovenskej histórie. V priebehu hry sa postavy občas pýtajú, v akej krajine sa nachádzajú a odpoveď znie: tu. Zvláštna cesta do vzdialenej i blízkej minulosti strednej Európy je okorenená duchaplným a paradoxným esterházyovským slovným humorom, pre ktorý jeho knihy dnes milujú čitatelia na celom svete.
Péter Esterházy (1950-2016) v tvorbe uplatňoval novátorskú metódu dramatického písania. Hra voľne nadväzuje na Madáchovu klasickú drámu Tragédia človeka (1862), keďže v jej úvode Pán a Lucifer uzavrú novú stávku. "Vezmi im šťastie a stavme sa, že ani vtedy sa neobrátia proti mne, ani v tom prípade nezradia dobro," povie Pán podobne ako v kauze Jób. Na základe jeho slov prefíkaný Lucifer uvrhne celé generácie kniežat a grófov do víru uhorských dejín, zvlášť do pohnutých a krvavých udalostí 20. storočia. On sám sa v úlohe pokušiteľa alebo v iných maskách snaží v dejinných skúškach zlomiť mužských príslušníkov rodu a veru, občas sa mu to aj darí.
Javiskovú scénu navrhol Pavel Borák, kostýmy Peter Čanecký, hudbu Lucia Chuťková. Na javisku vystupujú herci, niektorí vo viacerých úlohách: Martin Huba, Robert Roth, Ondrej Kovaľ, Ľuboš Kostelný, Dušan Jamrich, Anna Javorková, Dominika Kavaschová, Monika Potokárová, Vladimír Obšil a Ján Gallovič.
