Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek modernej slovenskej etnomuzikológie a folkloristiky. Zaoberá sa štúdiom ľudových piesní, ktoré poníma ako viacvrstvový fenomén.
Autor TASR
Horné Otrokovce/Bratislava 23. júna (TASR) – Folkloristka, dlhoročná pracovníčka Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Soňa Burlasová má dnes 90 rokov.
Je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek modernej slovenskej etnomuzikológie a folkloristiky. Zaoberá sa štúdiom ľudových piesní, ktoré poníma ako viacvrstvový fenomén.
Soňa Burlasová, rodená Sláviková sa narodila 23. júna 1927 v Horných Otrokovciach (dnes okres Hlohovec). V roku 1947 absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, kde študovala slovenčinu, francúzštinu a hudobnú vedu. Začínala ako členka Speváckeho zboru Československého rozhlasu v Bratislave, neskôr bola dlhoročnou pracovníčkou Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied - SAV (v súčasnosti Ústav etnológie SAV). Bola žiačkou vedúcej osobnosti slovenskej hudobnej vedy a zakladateľa tzv. slovenskej etnomuzikologickej školy profesora Jozefa Kresánka (1913-1986).
Na Katedre etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave pôsobila ako externá pedagogička v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Systematickým štúdiom slovenských ľudových piesní sa zaraďuje Soňa Burlasová medzi popredné osobnosti v oblasti slovenskej etnomuzikológie. Je autorkou knižných publikácií a početných štúdií.
K priekopníckym publikáciám sa zaraďujú knižné publikácie ako Ľudové balady na Horehroní (1969), Slovenské národné povstanie v ľudovej tvorbe (1974), Ej, prišli sme, prišli sme na pole družstevné - Ľudová piesňová tvorba s tematikou jednotných roľníckych družstiev (1980), V šírom poli rokyta I., II. - Slovenské ľudové balady, romance a novelistické piesne (1982, 1984), Ľudová pieseň na Horehroní (1987), Vojenské a regrútske piesne (1991), Slovenské ľudové balady (2002).
V oblasti výskumu sa zameriavala na slovenskú ľudovú pieseň v niekoľkých rovinách: na terénny výskum piesňovej tradície a novovznikajúcej tvorby, s dôrazom na regionálny výskum piesní predovšetkým z oblasti Horehronia a Hontu, problematiku piesňových žánrov (slovenské ľudové balady, naratívne piesne, pohrebné nariekania, svadobné, vojenské a regrútske piesne, zbojnícke piesne a pod.). Výsledkom jej celoživotného výskumu ľudových balád a naratívnych piesní je Katalóg slovenských naratívnych piesní I. – XI.
Je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek modernej slovenskej etnomuzikológie a folkloristiky. Zaoberá sa štúdiom ľudových piesní, ktoré poníma ako viacvrstvový fenomén.
Soňa Burlasová, rodená Sláviková sa narodila 23. júna 1927 v Horných Otrokovciach (dnes okres Hlohovec). V roku 1947 absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave, kde študovala slovenčinu, francúzštinu a hudobnú vedu. Začínala ako členka Speváckeho zboru Československého rozhlasu v Bratislave, neskôr bola dlhoročnou pracovníčkou Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied - SAV (v súčasnosti Ústav etnológie SAV). Bola žiačkou vedúcej osobnosti slovenskej hudobnej vedy a zakladateľa tzv. slovenskej etnomuzikologickej školy profesora Jozefa Kresánka (1913-1986).
Na Katedre etnografie a folkloristiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave pôsobila ako externá pedagogička v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Systematickým štúdiom slovenských ľudových piesní sa zaraďuje Soňa Burlasová medzi popredné osobnosti v oblasti slovenskej etnomuzikológie. Je autorkou knižných publikácií a početných štúdií.
K priekopníckym publikáciám sa zaraďujú knižné publikácie ako Ľudové balady na Horehroní (1969), Slovenské národné povstanie v ľudovej tvorbe (1974), Ej, prišli sme, prišli sme na pole družstevné - Ľudová piesňová tvorba s tematikou jednotných roľníckych družstiev (1980), V šírom poli rokyta I., II. - Slovenské ľudové balady, romance a novelistické piesne (1982, 1984), Ľudová pieseň na Horehroní (1987), Vojenské a regrútske piesne (1991), Slovenské ľudové balady (2002).
V oblasti výskumu sa zameriavala na slovenskú ľudovú pieseň v niekoľkých rovinách: na terénny výskum piesňovej tradície a novovznikajúcej tvorby, s dôrazom na regionálny výskum piesní predovšetkým z oblasti Horehronia a Hontu, problematiku piesňových žánrov (slovenské ľudové balady, naratívne piesne, pohrebné nariekania, svadobné, vojenské a regrútske piesne, zbojnícke piesne a pod.). Výsledkom jej celoživotného výskumu ľudových balád a naratívnych piesní je Katalóg slovenských naratívnych piesní I. – XI.
