Fuente Vaqueros /Bratislava 5. júna (TASR/Teraz.sk) - Najčítanejší španielsky autor Federico García Lorca "urobil pre Španielsko viac ako predtým Cervantes (autor známeho Dona Quijota)," napísal Lorcov životopisec Ian Gibson. V oblasti dramatickej tvorby je Lorca považovaný za jedného z najdôležitejších autorov 20. storočia. V utorok 5. júna uplynie 120 rokov od narodenia literárneho inovátora a dramatika.

Federico García Lorca sa narodil 5. júna 1898 v zámožnej rodine v dedine Fuente Vaqueros neďaleko španielskej Granady. Jeho otec bol statkár a zbohatol na cukrovej trstine, keď do Španielska prestal prúdiť kubánsky cukor. Umelecké nadanie budúceho spisovateľa formovala najmä matka, ktorá bola vzdelaná a hudobne nadaná. Začal študovať na filozofickej a právnickej fakulte v Granade, napokon štúdium prerušil a dokončil ho v roku 1923 v Madride. Právnickej praxi sa však nevenoval.

Zoznámil sa s profesorom Martínom Domínguezom Berruetom, s ktorým precestoval celé Španielsko a objavil kultúrne bohatstvo rodného kraja.

Federico García Lorca debutoval v roku 1918, keď vo vlastnom náklade vydal zbierku lyrických próz "Dojmy a krajiny". V roku 1921 si získal širší ohlas básnickou zbierkou "Kniha básní". Už v druhej polovici 20. rokov sa García Lorca stáva jedným z najobľúbenejších španielskych básnikov.

V roku 1927 mu vyšla zbierka "Piesne" a v roku 1928 jeho najznámejšie básnické dielo Cigánske balady (1928). Vydali ho šesťkrát už za jeho života a aj vďaka tejto zbierke sa stal známym "trubadúrom" a "ľudovým básnikom". Lorca písal nielen o sladkosti a krehkosti lásky, o smrti poľujúcej v tesnej blízkosti, ale aj o sociálnej nespravodlivosti. Jeho tvorba predstavuje syntézu avantgardného umeleckého postupu a tradičných prvkov andalúzskeho ľudového umenia.

Lorcovými blízkymi priateľmi boli surrealisti, filmový režisér Luis Bunuel a maliar Salvador Dalí.

Spisovateľ flirtoval so surrealizmom a myšlienkami zakladateľa psychoanalýzy Sigmunda Freuda, ale veľmi ho priťahoval aj andalúzsky folklór.

Nakoľko žil a tvoril v 20. a 30. rokoch 20. storočia začlenil sa do skupiny španielskych autorov nazývanej Generácia 27. Názov dostala podľa toho, že všetci jej členovia pôsobili okolo roku 1927. Umeleckou hodnotou svojho diela sa dokonca stal jednou z najvýznamnejších osobností tejto generácie.

Rovnako významné je aj dramatické dielo Federica Garcíu Lorcu. "Do čoho sa pustil, to sa zmenilo na umenie," tvrdí Ian Gibson.

V rokoch 1929 a 1930 básnik odcestoval do USA a na Kubu, v roku 1933 navštívil južnú Ameriku. S newyorským pobytom sa spája jeho slávna básnická zbierka s názvom Básnik v New Yorku, do ktorej patrí aj prvá Lorcova báseň preložená do slovenčiny Malý viedenský valčík. Poému preslávil vo svojej hudobnej verzii kanadský spevák Leonard Cohen.

Osud spisovateľa naplnila predtucha násilnej smrti, ktorá ho prenasledovala v celom diele. Do Španielska sa vrátil v roku 1934. Po vypuknutí občianskej vojny v roku 1936 ho 16. augusta zatkli pravicoví povstalci a hoci im zrejme prekážala aj jeho homosexuálna orientácia, oficiálne ho obvinili zo špionáže v prospech Ruska a z prechovávania vysielačky. Zastrelili ho bez súdu, pričom jeho telo zrejme skončilo v spoločnom hrobe.

Za vlády diktátora Franca (1939-75) boli jeho diela zakázané, Lorca sa stal martýrom a kultovou postavou. Diktátor zodpovednosť svojho režimu za smrť spisovateľa dlho odmietal, no neskôr z dobových dokumentov vyšlo najavo, že Lorca bol popravený priamo na rozkaz vtedajších vojenských útvarov ovládaných generálom Francom.

Lorcove divadelné hry Plánka, Dom Bernardy Alby a Krvavá svadba sa zaraďujú do repertoáru svetových divadelných scén. Diela slávneho spisovateľa a dramatika dostanete v jeho rodisku kúpiť doslova na každom rohu a Španieli dodnes recitujú jeho nesmrteľné verše.