Bratislava 3. mája (TASR) - Milovaný aj nenávidený. Miroslav Válek zomrel v roku 1991, doteraz sa ale považuje za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a politického života. Skvelý básnik, zároveň však komunistický minister kultúry. Po štyroch rokoch nakrúcania a zbierania archívnych materiálov prichádza do kín dokumentárny film Válek.

Svoju predpremiéru mal dokument počas 25. ročníka Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest, kde sa stretol s veľkým úspechom a stal sa jedným z najnavštevovanejších filmov festivalu. Od 3. mája prichádza do slovenských kín. Film je v distribúcii Asociácie slovenských filmových klubov a vznikol v produkcii spoločnosti Beetle, Punkchart films, Slovenského filmového ústavu a Štúdia Sedmička.

Patrika Lančariča poznajú diváci vďaka jeho dokumentárnemu filmu Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom, ktorý sa stretol s veľkým úspechom. Keď pri jeho dokončovaní padlo od spolupracovníka Maroša Šlapetu meno Miroslav Válek ako námet pre ďalší dokument, Lančarič okamžite súhlasil. Táto výrazná osobnosť našich dejín vyvoláva protichodné názory, a napriek jej dôležitosti sa o nej hovorí málo. A nejde tu len o príbeh jedného človeka, je to príbeh nás všetkých. "Práve na takýchto kontroverzných osobnostiach sa dá dobre hovoriť o dobe, spoločnosti, v ktorej títo ľudia fungovali. Sú to vlastne správy o našej minulosti cez konkrétny osud človeka," vysvetľuje režisér.



Otec Miroslava Válka bol po roku 1948 politicky odstránený z Národného zhromaždenia, komunistický prevrat veľmi negatívne ovplyvnil život celej Válkovej rodiny. Kultúrny rozkvet v 60. rokoch, na ktorom sa výrazne podieľal, ukončil príchod ruských tankov. Aj napriek tomu sa stal neskôr vysokým komunistickým funkcionárom, v roku 1969 si sadá na stoličku ministra kultúry. Jeho rozhodnutie nebolo rázne, bolo dlhým procesom, skutočné motívy ale môžeme iba hádať či predpokladať, lebo osobná Válkova spoveď chýba.

Film nie je jednostranný. Rozpráva sa s viac ako 30 ľuďmi, osobnosťami slovenskej kultúry, politikmi a nevynecháva ani jeho rodinu. Ponúka pohľad na Válka básnika a politika. Nevyberá si len jedno z nich, pretože sa skrátka nedajú oddeliť, veď za Válka často najviac hovorili jeho básne. Patrik Lančarič robil rozhovory s tými, ktorí ho velebia, nevyhne sa však ani tým, ktorí ho kritizujú. Rozprávaním o Válkovi sa snaží zároveň vyplniť prázdne miesta v našom vnímaní vlastnej minulosti.

"Ten film má analytický prístup. Je to v podstate esej, akoby naša úvaha o jeho živote, o jeho činoch a konaní v kontexte konkrétnych udalostí. Snažili sme sa ten film robiť v širokom názorovom spektre tak, aby si každý človek mohol odpovedať sám. To najpodstatnejšie, o čo nám ide: keby to inšpirovalo diskusiu v tom zmysle, že zjednodušený čierno-biely výklad dejín nám ako spoločnosti nepomáha. Oslovili sme a nakrútili rozhovory s ďaleko väčším počtom ľudí než (ich je) vo filme. Našou ambíciou okrem filmu bolo aj to, aby sme nejakým spôsobom založili archív orálnej histórie, ktorá by mala mapovať normalizáciu v slovenskej kultúre. Postupne chceme tieto rozhovory zverejňovať na internete, aby boli v kompletnom rozsahu prístupné ľuďom, ktorí by sa o to zaujímali a chceli by v tom pátrať," povedal pre TASR režisér Patrik Lančarič.