Bratislava 8. júna (TASR) - O imigrácii, politike, literatúre, hudbe hovorila spisovateľka, prekladateľka, slavistka, rodáčka z Rimavskej Soboty žijúca v Zürichu Ilma Rakusa. Slovenský spisovateľ a prekladateľ Michal Hvorecký pre TASR o autorke Ilme Rakuse povedal, že je veľkou dámou európskej literatúry. Götheho inštitút v Bratislave pripravil vo štvrtok (7. júna) literárne stretnutie s Európankou zo Slovenska, Ilmou Rakusou (2.11. 1946 Rimavská Sobota).

Spisovateľku predstavil a literárne stretnutie moderoval literárny vedec, germanista a prekladateľ Adam Bžoch, ktorý preložil úryvok z autorkinho diela Mehr Meer (Viac mora). Z neho a z knihy Ostrov, jedinej preloženej do slovenčiny, čítal úryvky Hvorecký.

Ilma Rakusa v spojitosti so súčasnou imigračnou situáciou konštatovala, že pred troma rokmi nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová skutočne pozvala emigrantov, preto v diskusii kládla dôraz na Nemecko. Potom autorka vysvetlila: "Áno, boli problémy, ako vieme, prichádzala vlna imigrantov, nebolo všetko ideálne, ale povedala som, že v princípe som veľmi ocenila jej gesto, keď povedala: 'Buďte vítaní'." A dodala: "Ako viete, zvyšok Európy reagoval iným spôsobom."

Spisovateľka, ktorej rodičia spolu s ňou, keď mala rok, utiekli do Švajčiarska, ďalej vysvetlila: "Práve preto som položila dôraz na Nemecko, ktoré sa stalo teraz, povedzme, váhavejšie, lebo v Nemecku sú obyvatelia, ktorí nesúhlasia s politikou Merkelovej, najmä pravica, krajná pravica, preto musela korigovať svoju politiku. V princípe však stále dodržiavala svoj sľub."

S súvislosti s Ruskom autorka konštatovala, že cestovala do Ruska, je slavistka, vyučovala ruskú literatúru. "Pred 1,5 rokom som cestovala po stopách Reinera Mariu Rilkeho do Ruska. Napísala som aj reportáž, ktorú mi v Rusku scenzúrovali. Scenzúrovali mi napríklad časť o Kryme v tom zmysle, že nešlo o anexiu, ale o prinavrátenie. V čase, keď som počas štúdií žila v Rusku, som sa zoznámila s veľmi zaujímavými ľuďmi, aj s niekoľkými disidentmi, často som sa videla s Josifom Brodským, ktorý potom musel opustiť Rusko, o niečo neskôr som sa zoznámila s Nadeždou Mandeľštamovou, vdovou po Osipovi Mandeľštamovi, poznala som sa krátko aj s (Alexandrom) Solženicynom a najmä písala som o týchto autoroch, písala som pre Neue Zürcher Zeitung, písala som o ich dielach."

Zmienila sa aj o tom, že ju sledovala KGB. Ďalej konštatovala, že do Ruska už často necestuje. "Ale zaujímam sa o túto krajinu, stále sa o ňu zaujímam. Neznášam ich politiku, ale zaujímam sa o túto krajinu, o jej literatúru, jej kultúru, o všetko, čo sa tam deje," povedala.

Do nemčiny prekladala diela ruskej poetky Mariny Cvetajevovej. "Teraz som editorkou zobraného diela Cvetajevovej v štyroch zväzkoch a prvý zväzok vyšiel pred týždňom. Je to obrovská práca, štyri veľké zväzky. Áno, veľmi sa zaujímam o život a dielo Cvetajevovej," priznala.

Michal Hvorecký priblížil, že Ilma Rakusa začala písať a publikovať v 80. rokoch krátke novely a ich zbierky, ktorých vyšlo už do tucta. "Jej prekladateľské dielo vyráža dych svojím rozsahom". Spisovateľ upozornil na jej knihu o Fiodorovi Dostojevskom i na jej monografiu o Marguerite Durasovej.

"Táto autorka patrí tak troška aj do slovenskej literatúry, pre mňa aspoň, sa jej dotýka a bolo by skvelé, keby sme ju lepšie poznali aj ako autorku, aj ako človeka," prízvukoval Hvorecký.