Bratislava 28. marca (TASR) - Jednou zo zakladateľských osobností moderného slovenského výtvarného umenia bol Ján Želibský. Zaradil sa k vedúcim zjavom slovenského umenia pražskej vetvy zoskupenia Generácia 1909. Zaslúžil sa o ďalší významný rozmach slovenského výtvarného umenia. Jeho tvorba predstavuje v slovenskom maliarstve polohu uváženého civilistického humanizmu.

Tematicky sa venoval dedinskému prostrediu, jánošíkovskému odboju s prevažujúcim sociálnokritickým aspektom, pracovným a mestským motívom, známe sú jeho vojnové kompozície utečencov a vyhnancov i téma Slovenského národného povstania (SNP).

Významný slovenský maliar, ktorý vychoval niekoľko generácií slovenských umelcov, bol rodákom z Jablonového pri Malackách, kde sa narodil 24. novembra 1907. Umelecké vzdelanie nadobúdal na súkromnej škole Gustáva Mallého v Bratislave (1924 - 1926). Po štúdiách na pražských umeleckých školách a Akadémii výtvarných umení (AVU) v rokoch 1930 až 1936 absolvoval študijné pobyty vo francúzskom Paríži a Taliansku. Po skončení školy zostal žiť v Prahe.

Prvú samostatnú výstavu usporiadal vo výstavnej sieni Elánu v Prahe v roku 1937. V tom istom roku vystavoval na výstave slovenského výtvarného umenia v New Yorku (USA).

Od roku 1938 bol členom Umeleckej besedy v Prahe, od roku 1945 sa zaradil do Skupiny 29. augusta v Bratislave. Pedagogicky pôsobil ako profesor na AVU v Prahe, v rokoch 1946 až 1952 bol jej prorektorom. V pedagogickej činnosti pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave, kde pôsobil v rokoch 1952 – 1955 ako rektor a v rokoch 1952 až 1979 ako profesor. Viedol oddelenie figurálnej a krajinárskej tvorby.

Ján Želibský zomrel 13. novembra 1997 v Bratislave vo veku nedožitých 90 rokov.

Foto: TASR/Štefan Puškáš