Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Kultúra

Július Bártfay ako prvý uplatnil expresívny sochársky výraz

Ilustračné foto Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Tvorba Júliusa Bártfaya bola prínosom v oblasti vývoja moderného slovenského sochárstva predovšetkým tým, že ako prvý uplatnil expresívny a dynamický sochársky výraz vo svojich dielach.

Bratislava 27. marca (TASR) – Tvorba Júliusa Bártfaya bola prínosom v oblasti vývoja moderného slovenského sochárstva predovšetkým tým, že ako prvý uplatnil expresívny a dynamický sochársky výraz vo svojich dielach. Vo svojom najplodnejšom období vytvoril významný sochár unikátne sochárske portréty Beethowena, Paganiniho, Dvořáka alebo Smetanu.

Július Bártfay sa narodil 18. septembra 1888 v Nitre. Už ako 14-ročný sa začal venovať umelecko-stolárskemu remeslu. Základné vzdelanie získal v Székesfehervári (dnes Maďarsko), za umeleckého rezbára sa vyučil v Nitre. Prvým zamestnaním Júliusa Bártfaya bola budapeštianska továreň na výrobu vyrezávaného nábytku. V rokoch 1913 až 1914 pracoval vo Viedni, kde ho poverili prípravou výzdoby výstavného pavilónu mesta na svetovú výstavu vo francúzskom Lyone. Prvá svetová vojna ho povodila po viacerých frontoch Európy v uniforme vojaka rakúsko-uhorskej armády. Ako vojak v roku 1916 realizoval pomník padlým v sedmohradskom mestečku Szerdahely (dnes Rumunsko). V rokoch 1920-1923 pôsobil v Paríži ako pomocník v dielňach Bartholomeho, Ateniho a v ateliéri známeho francúzskeho sochára Émile-Antoine Bourdella. Na čas sa vrátil do Nitry, odkiaľ v roku 1926 odcestoval na študijný pobyt do Ríma, kde študoval na Akadémii krásnych umení. Počas druhého pobytu v Paríži v rokoch 1928-1930 pracoval pre spoločnosť Photo reliéf, čo mu umožnilo zúčastniť sa na kolektívnej kompozícii pomníka generála Alveara pre argentínske Buenos Aires.

Od roku 1930 sa významný slovenský sochár natrvalo usadil v rodnej Nitre. So sochárom Alexandrom Fintom realizoval mramorové monumentálne súsošie Padlým v prvej svetovej vojne, ktoré je umiestnené v nitrianskom parku na Sihoti. Po druhej svetovej vojne zmenil námety svojej tvorby, aby zodpovedali predstavám vládnucich komunistických činiteľov.

Umelec vytvoril 31 pamätníkov, vyše 2000 plastík a viac ako 600 portrétnych podobizní, ako aj množstvo medailí a reliéfov. Vystavoval ako doma, tak aj v zahraničí. Je autorom známej Fontány mieru na Hodžovom námestí v Bratislave, podieľal sa na realizácii súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne, pomníka obetiam Mauthausenu či súsošia na bratislavskom námestí Ľudovíta Štúra. Deťom venoval sochu rozprávkara H.Ch. Andersena na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a stal sa aj autorom výtvarnej predlohy známky Kráľa Svätopluka 1100.

Július Bártfay zomrel 25. augusta 1979 vo veku takmer 91 rokov v Bratislave.

Nitrianska galéria vydala v roku 2008 o talentovanom umelcovi monografickú prácu mapujúcu jeho život a hodnotnú tvorbu s názvom: Július Bártfay 1888-1979 /lyrik, ktorý prebásňoval skutočnosť. Bártfayove diela hodnotnej slovenskej moderny prezentovala v roku 2012 aj Slovenská národná galéria v Bratislave.