Bratislava 10. júla (TASR) - Historik a pedagóg Karol Goláň (1895 Vsetín - 1961 Bratislava) bol zasväteným znalcom histórie nášho národného obrodenia, predovšetkým revolučných pohybov štúrovcov a ozbrojených vystúpení slovenských dobrovoľníckych zborov v podbradlanskom kraji. V predchádzajúcej časti nášho cyklu sme uviedli jeho dielo Rok so štúrovcami, ktoré nie náhodou vyšlo vo vojnovom roku 1944.

Karol Goláň bol na napísanie tohto diela všestranne pripravený. Už v roku 1926 totiž vydal populárnu historickú štúdiu Revolučné pokolenie o dramatických revolučných rokoch Slovenského povstania 1848-1849. Kniha mala pracovný podtitul Príspevky k dejinám Slovenského povstania 1848-1849 v podbradlanskom kraji. Vyšla ako 1. zväzok edície Bradlo v rámci Vlastivednej knižnice Krmanovho, Hurbanovho a Štefánikovho kraja a Tlačou a nákladom Daniela Pažického na Myjave a mala 318 strán. (Tlačiar a nakladateľ Daniel Pažický bol v slovenských kultúrnych a vlasteneckých kruhoch veľmi vážený. Bol zároveň svokrom Karola Goláňa, ktorý mal za manželku jeho dcéru Oľgu, takže zaťovi vychádzal v ústrety pri vydávaní kníh s rodinným porozumením.)

Karol Goláň si dielo Revolučné pokolenie rozvrhol takto: 1) Už Slovensko vstáva, kde je dominujúcou témou vznik spisovnej slovenčiny, 2) Bije zvon slobody, kde je ústrednou témou príprava a vznik povstania, 3) Poznovu do dejín, to je historický exkurz do udalostí prvej, tzv. septembrovej výpravy, 4) Plody doby, je historický exkurz do udalostí 2. a 3. vojenskej výpravy s jasným politickým cieľom - oslobodiť Slovensko od Maďarska a 5) Ovocie doby, čo znamenalo návrat k osvetovej práci a zavŕšenie historického poslania revolučného pokolenia štúrovcov.

Je prirodzené, že v práci dominujúco vystupuje osobnosť Ľudovíta Štúra. A to nielen ako iniciátor a pripravovateľ spisovnej slovenčiny, ale aj ako politický vodca povstania s veľkou autoritou. Nie často sa spomína, že bol to on, čo zabránil viacerým rozsudkom smrti, ktoré podľa vojenských zásad a princípov boli oprávnené a právne zdôvodniteľné. Nebol to vojenský vojvodca, ale ideový vodca a mysliteľ a v kritických situáciách aj humanista.

Revolučné pokolenie je esejisticky a populárne poňatá historická štúdia, ktorá mala veľký ohlas v odbornej i čitateľskej verejnosti a všetko nasvedčuje tomu, že autorovi otvorila cestu k vyššej pedagogickej i vedeckej kariére. V roku 1927 totiž odišiel do Bratislavy. Tu potom napísal a vydal monografiu Rok so štúrovcami (1944), zborník Rok 1848 v pamätiach súčasníkov (1951) a životopisnú štúdiu Ľudovít Štúr (1956), ktorá vznikla na spoločenskú objednávku k storočnici úmrtia Ľudovíta Štúra. To všetko mu prinieslo kredit odborníka na dejiny nášho obrodenia a v literárnom slova zmysle sa mu dostalo aj zaslúženého uznania. V roku 1964 vo Vydavateľstve Slovenskej akadémie vied v Bratislave vyšiel rozsiahly výber z jeho diela pod názvom Štúrovské pokolenie. Výber zostavil, usporiadal poznámky, vysvetlivky a bibliografiu a napísal záverečnú štúdiu historik a historický geograf František Bokes. Žiaľ, autor sa zavŕšenia pripravovaného projektu nedožil. Zomrel v júli 1961. Zanechal nám však „štúrovskú pentalógiu“, päť monografií o Ľudovítovi Štúrovi a jeho generácii a dejinný obraz nášho národného obrodenia urobil tak oveľa plastickejším.