Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Sugestívne dielo pod rovnakým názvom úspešne sfilmoval režisér Otakar Vávra.
Autor TASR
Praha/Bratislava 28. augusta (TASR) – Český spisovateľ Václav Kaplický sa narodil 28. augusta pred 120 rokmi. Vo svojom najznámejšom románe Kladivo na čarodejnice (1963) spojil faktografickú presnosť s rozprávačským umením. Sugestívne dielo pod rovnakým názvom úspešne sfilmoval režisér Otakar Vávra. K ďalším Kaplického knihám patria napríklad Kraj kalicha (1945) alebo Nalezeno právem (1971).
Václav Kaplický sa narodil 28. augusta 1895 na samote Červený Dvůr (Sezimovo Ústí) v rodine roľníka. Po maturite na gymnáziu bol počas prvej svetovej vojny povolaný do armády. V roku 1916 padol do ruského zajatia. Neskôr sa stal členom československých légií, dostal sa však do rozporu s vedením a preto bol zatknutý a väznený vo Vladivostoku v Rusku. Do vlasti sa vrátil v roku 1919 a začal pracovať na sekretariáte socialistického Sväzu československých legionárov. Pôsobil tiež ako úradník ministerstva národnej obrany. Popritom prispieval do novín a časopisov, po roku 1950 sa venoval výhradne literárnej činnosti.
Diela Václava Kaplického charakterizuje premyslená kompozícia a nenásilná archaizácia jazyka odpovedajúceho príslušnej dobe. Vynikol najmä ako autor historickej beletrie. Z husitského prostredia čerpá jeho román Kraj kalicha (1945), prvé roky republiky približuje dielo Hvězda na východě (1946) a utrpenie českého ľudu po tridsaťročnej vojne zobrazuje kniha Železná koruna (1954). Najznámejším dielom českého prozaika je historický román Kladivo na čarodejnice (1963) vychádzajúci z dochovaných súdnych zápisov z hrôzostrašných čarodejníckych procesov z rokov 1678 – 1695. Rovnomenný film s temnou atmosférou na motívy knihy natočil v roku 1969 úspešný český režisér Otakar Vávra. Snímka je dodnes považovaná za jedno z vrcholných diel československej kinematografie.
Kaplického bibliografiu dopĺňajú napríklad aj diela Veliké theatrum (1977), Kdo s koho (1979), Život alchymistův (1980), Ještě nehřmí (1944), Od města k městu (1975) alebo O věrnosti a zradě (1959).
Václav Kaplický zomrel 4. októbra 1982 v Prahe vo veku 87 rokov. Pochovaný je na čestnom mieste na pražskom Vyšehradskom cintoríne, ktorý je pohrebiskom najvýznamnejších osobností českého kultúrneho a spoločenského života.
Zdroje: http://www.slovnikceskeliteratury.cz/, http://www.spisovatele.cz/
Václav Kaplický sa narodil 28. augusta 1895 na samote Červený Dvůr (Sezimovo Ústí) v rodine roľníka. Po maturite na gymnáziu bol počas prvej svetovej vojny povolaný do armády. V roku 1916 padol do ruského zajatia. Neskôr sa stal členom československých légií, dostal sa však do rozporu s vedením a preto bol zatknutý a väznený vo Vladivostoku v Rusku. Do vlasti sa vrátil v roku 1919 a začal pracovať na sekretariáte socialistického Sväzu československých legionárov. Pôsobil tiež ako úradník ministerstva národnej obrany. Popritom prispieval do novín a časopisov, po roku 1950 sa venoval výhradne literárnej činnosti.
Diela Václava Kaplického charakterizuje premyslená kompozícia a nenásilná archaizácia jazyka odpovedajúceho príslušnej dobe. Vynikol najmä ako autor historickej beletrie. Z husitského prostredia čerpá jeho román Kraj kalicha (1945), prvé roky republiky približuje dielo Hvězda na východě (1946) a utrpenie českého ľudu po tridsaťročnej vojne zobrazuje kniha Železná koruna (1954). Najznámejším dielom českého prozaika je historický román Kladivo na čarodejnice (1963) vychádzajúci z dochovaných súdnych zápisov z hrôzostrašných čarodejníckych procesov z rokov 1678 – 1695. Rovnomenný film s temnou atmosférou na motívy knihy natočil v roku 1969 úspešný český režisér Otakar Vávra. Snímka je dodnes považovaná za jedno z vrcholných diel československej kinematografie.
Kaplického bibliografiu dopĺňajú napríklad aj diela Veliké theatrum (1977), Kdo s koho (1979), Život alchymistův (1980), Ještě nehřmí (1944), Od města k městu (1975) alebo O věrnosti a zradě (1959).
Václav Kaplický zomrel 4. októbra 1982 v Prahe vo veku 87 rokov. Pochovaný je na čestnom mieste na pražskom Vyšehradskom cintoríne, ktorý je pohrebiskom najvýznamnejších osobností českého kultúrneho a spoločenského života.
Zdroje: http://www.slovnikceskeliteratury.cz/, http://www.spisovatele.cz/
