Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

Do kín príde Červený kapitán, film podľa bestselleru Dominika Dána

Pracovné stretnutie s režisérom a producentom filmu Červený kapitán Michalom Kollárom (vľavo) a scenáristom Mirom Šifrom (vpravo) v Bratislave v utorok 9. februára 2016. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Ide o jeden z najnáročnejších filmových projektov v novodobej histórii Slovenska.

Bratislava 13. februára (TASR) - O mesiac vstúpi do kín česko-slovensko-poľský koprodukčný film Červený kapitán. Pozadie vývoja a výroby detektívneho thrilleru, ktorý vznikol podľa rovnomenného bestselleru slovenského autora Dominika Dána, v Bratislave predstavili tvorcovia médiám. Režisérom a producentom filmového spracovania šiestej Dánovej knihy s príbehmi detektívov z oddelenia vrážd je Michal Kollár, producent a koproducent filmov Sneženky a machři po 25 letech, Dom, Klauni, Líbanky, Domáci péče. Svoj režisérsky debut nakrútil s celkovým rozpočtom 2,12 milióna eur.

"Polovica z tohto rozpočtu pochádza zo zdrojov Slovenskej republiky, je to 54 percent, čo nás robí slovenskou majoritou," uviedol režisér a producent Michal Kollár, ktorý tiež spolupracoval na scenári drsnej detektívky. Pod scenár sa podpísali Miroslav Šifra a Anna Fifíková. Snímku, ktorá má byť od filmu Jánošík najväčším koprodukčným projektom v slovenskej kinematografii, podporil Audiovizuálny fond, Česká televízia a RTVS. Do projektu investovala aj distribučná spoločnosť Forum Film.

Červený kapitán - jeden z najnáročnejších filmových projektov v novodobej histórii Slovenska, založený na románe najúspešnejšieho slovenského žánrového autora, sa začal vyvíjať v roku 2009. "Zdanlivo jednoduchá voľba populárneho autora nebola až taká jednoduchá, pretože existujú na Slovensku producentské subjekty, ktoré mali rozjednaného Dána, či už na televízny seriál, alebo celovečerný film, my sme boli tretí v poradí," prezradil Kollár s tým, že idea nakrúcať Dánovho Červeného kapitána sa nestretla so záujmom verejného financovania a verejných inštitúcií. "Vybrali sme sa asi tým najťažším spôsobom. Projekt sme začali vyvíjať v zahraničí cez scenáristický workshop ScriptEast, ktorý sa deje vo Varšave a na festivaloch v Cannes a Berlíne," doplnil k scenáru, ktorý sa tiež pripravoval v rámci produkčného programu EAVE. Výhodou oboch programov je možnosť formovať projekty prostredníctvom analýz zahraničných koproducentov a filmových profesionálov, ktoré pomenúvajú, čo v skutočnosti môže slovenský film ponúknuť. Pre Michala Kollára to bola po snímke Dom (r. Z. Liová) už druhá skúsenosť so ScriptEast. Červený kapitán ako prvý slovenský hraný film tiež získal podporu európskeho programu Media Single Development.



Michal Kollár si román Červený kapitán (2007) vybral podľa vlastných slov nielen kvôli napínavému prípadu, ale aj so zámerom ukázať Bratislavu zo začiatku 90. rokov. "Je to unikátne zasadenie do času a priestoru, čas je dva a pol roka po Nežnej revolúcii, pol roka pred rozpadom Československa a priestor je stredná Európa začiatkom 90. rokov - niečo, o čom absolútne okolitý svet nemá správy v žánri kriminálneho thrilleru," poznamenal k stredoeurópskej snímke, na ktorej sa producentsky podieľali Viktor Tauš a Agnieszka Kurzydlo. Za kamerou stál poľský kameraman Kacper Feracz. Kollár priznal, že od začiatku mal záujem, aby kameramanom nebol Slovák alebo Čech. "Chcel som niekoho, kto sa na tie naše historické skúsenosti a reálie pozerá z iného pohľadu."

Film nakrúcali v Česku, na Slovensku a v Poľsku. Najmä však v slovenskej metropole, aj keď pôvodne filmári uvažovali, že dobovú Bratislavu presunú do Krakova. Napokon sa dohodli na spolupráci s predstaviteľmi magistrátu a Starého Mesta. "Bohužiaľ, Bratislava je na filmovanie drahšia než centrum Prahy, dúfam, že sa táto situácia zmení, ale mesto bolo veľmi ústretové. Aj vďaka vizualizáciám sa im projekt veľmi páčil, pretože Bratislavu skutočne vraciame v niektorých momentoch do roku 1992," naznačil režisér dobového filmu, ktorého natáčanie prebiehalo zhruba dva roky s prestávkami. Celkový počet 56 natáčacích dní realizovali dva medzinárodné štáby. Komunikačným jazykom bola angličtina. Nakrúcanie ukončili v júni 2015.

Dôležitou súčasťou filmu je zvuková postprodukcia, ktorá vzniká v dvoch jazykových verziách - česko-slovenskej a českej. Výkonná producentka Janka Kluková pripomenula, že film obsahuje najviac efektov v histórii slovenskej kinematografie. V postprodukčných prácach prešlo digitálnou úpravou až 360 záberov. Medzi najnáročnejšie trikové scény patrí prerábka Mosta SNP, Kamenného námestia, Námestia slobody alebo kúpaliska Delfín v Bratislave či odmazávanie nových budov.

Červený kapitán vstúpi do slovenskej i českej kinodistribúcie 10. marca.