Besançon/Bratislava 22. mája (TASR) – V piatok 22. mája uplynie 130 rokov od úmrtia jedného z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov Victora Huga.

Vrcholný predstaviteľ francúzskeho romantizmu ďaleko presiahol rámec každej literárnej školy. V jeho zložitých dielach sa odrážajú najkrajšie francúzske humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým francúzska spoločnosť prechádzala v 19. storočí. Slávny románopisec napísal nesmrteľné príbehy ako Chrám matky božej v Paríži (1831), Bedári (1865), Kráľ sa zabáva (1832) alebo Ruy Blass (1838).

Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon vo Francúzsku ako syn generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a prívrženkyne monarchie. Názory na politiku a dianie v spoločnosti boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné a aj v samotnej rodine Hugovcov dochádzalo denne k prudkým výmenám názorov. Budúci literárny velikán si už ako pätnásťročný získal úspech svojimi básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne. Do dvadsiatky vydal dve zbierky básní a dokonca si za ne vyslúžil kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.

Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, kedy sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberalistických ideí, ktoré našli výraz najmä v jeho dielach Le roi s'amuse (Kráľ sa zabáva, 1832), Lucrece Borgia (1833), Marie Tudor (1833), Angelo (1835) a najmä v autorovej najlepšej hre Ruy Blass (1838). V románovej tvorbe majstrovského Huga je najzvučnejším titulom dielo Notre Dame de Paris (Chrám Matky Božej v Paríži, 1831). Román zožal obrovský úspech, okamžite ho prekladali do európskych jazykov. Do Paríža začali prúdiť davy turistov, všetci chceli na vlastné oči vidieť miesta opisované v slávnom diele. K najznámejším literárnym počinom 19. storočia sa zaradil i Hugov román Les Misérables (Bedári, 1865). Autor sa pri písaní nechal inšpirovať viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak rozsiahle dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s realizmom, sociálnym i psychologickým románom. Výnimočný román bol viackrát prenesený i na filmové plátno, veľkej obľube sa teší tiež ako rovnomenný muzikál, ktorý už vyše dvadsať rokov dobýja svetové divadelné scény. Z poetickej tvorby Victora Huga možno spomenúť zbierky Ódy a balady (1826), Tresty (1853), Piesne ulíc a lesov (1865) či Zvrchovaný súcit (1879).

V polovici 50. rokov 19. storočia sa spisovateľ viac venoval politike v intenciách liberálnej monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom ústavodarného aj zákonodarného zhromaždenia. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na britské ostrovy Jersey a Guernesey, kde sa v rokoch 1855-1870 venoval literárnej činnosti. Písal najmä politicko-satirickú poéziu, intímnu a prírodnú lyriku. Viaceré jeho filozofické básne, napísané v tomto období vyšli až na konci jeho života.

Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu.

Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži vo Francúzsku. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.