Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rezbárstvu a výrobe fujár sa začal venovať až na dôchodku, keď mal viac času. On sám však tvrdí, že fujarová hudba ho očarila pri prvom počutí.
Autor TASR
Liptovský Mikuláš 23. júla (TASR) - Galéria ľudového umenia v liptovskomikulášskej mestskej časti Palúdzka ukrýva stovky drevených sošiek, plastík a rôznych vyrezávaných predmetov. Najväčšou pýchou umelca, bývalého učiteľa Jána Nemca sú však fujary, píšťalky a bezdierové píšťaly zvané koncovky.
Hudobnému a výtvarnému umeniu sa venuje od detstva. Ovláda hru na viacerých hudobných nástrojoch, folklóru sa popri práci učiteľa venoval desaťročia. "Už na vojne v Stříbre sme s kamarátom založili folklórny súbor. S tým istým kamarátom sme neskôr v Poprade založili ďalší. Hneď po svadbe som založil súbor v Jamníku s manželkou Annou, kde sme pôsobili päť rokov, potom sme sa presťahovali. Okrem toho som 14 rokov hrával vo folklórnom súbore Jánošík vo Svite, to boli pre mňa najkrajšie časy," skonštatoval s tým, že s kolektívom koncertovali ešte za socializmu v niekoľkých európskych krajinách.
Rezbárstvu a výrobe fujár sa začal venovať až na dôchodku, keď mal viac času. On sám však tvrdí, že fujarová hudba ho očarila pri prvom počutí. Aj keď záujem o tento hudobný nástroj mal veľký, výrobe sa venovať nemohol. Nepoznal totiž jej tajomstvo. "Nik mi to nechcel prezradiť. Každý majster mal svoje triky a strážil si ich. Dedili sa z generácie na generáciu," povedal ľudový umelec.
Kúzlo výroby fujár objavoval ako samouk. "Vyplnilo to môj život," povedal Nemec. Dlhé roky chodil po liptovských horách a hľadal vhodné drevo. "Hľadal som peknú chabzdu - bazu, ktorá nesmie mať žiadne konáre. Hneď ju treba prevŕtať nebožiecom. Ten nástroj sa dnes už ale nevyrába. Tak som chodil po dedinách a zháňal ho," prezradil. Ako dodal, najdlhší proces je sušenie, trvá aj dva roky. "Najťažšie je spraviť dobré hlasivky. Je to štvorček, ktorý je kľúčom zvuku. Ak sa hlasivky dobre urobia, je to ako keď vie človek pekne spievať. Na to treba dobrý zrak, ale aj spôsob," vysvetlil.
Z približne pol tisícky drevených výrobkov, ktoré rodák z Lučivnej vyrezal, je približne stovka hudobných nástrojov. Niektoré z nich už predal alebo rozdal, jeho galéria je však stále plná ľudového umenia.
Hudobnému a výtvarnému umeniu sa venuje od detstva. Ovláda hru na viacerých hudobných nástrojoch, folklóru sa popri práci učiteľa venoval desaťročia. "Už na vojne v Stříbre sme s kamarátom založili folklórny súbor. S tým istým kamarátom sme neskôr v Poprade založili ďalší. Hneď po svadbe som založil súbor v Jamníku s manželkou Annou, kde sme pôsobili päť rokov, potom sme sa presťahovali. Okrem toho som 14 rokov hrával vo folklórnom súbore Jánošík vo Svite, to boli pre mňa najkrajšie časy," skonštatoval s tým, že s kolektívom koncertovali ešte za socializmu v niekoľkých európskych krajinách.
Rezbárstvu a výrobe fujár sa začal venovať až na dôchodku, keď mal viac času. On sám však tvrdí, že fujarová hudba ho očarila pri prvom počutí. Aj keď záujem o tento hudobný nástroj mal veľký, výrobe sa venovať nemohol. Nepoznal totiž jej tajomstvo. "Nik mi to nechcel prezradiť. Každý majster mal svoje triky a strážil si ich. Dedili sa z generácie na generáciu," povedal ľudový umelec.
Kúzlo výroby fujár objavoval ako samouk. "Vyplnilo to môj život," povedal Nemec. Dlhé roky chodil po liptovských horách a hľadal vhodné drevo. "Hľadal som peknú chabzdu - bazu, ktorá nesmie mať žiadne konáre. Hneď ju treba prevŕtať nebožiecom. Ten nástroj sa dnes už ale nevyrába. Tak som chodil po dedinách a zháňal ho," prezradil. Ako dodal, najdlhší proces je sušenie, trvá aj dva roky. "Najťažšie je spraviť dobré hlasivky. Je to štvorček, ktorý je kľúčom zvuku. Ak sa hlasivky dobre urobia, je to ako keď vie človek pekne spievať. Na to treba dobrý zrak, ale aj spôsob," vysvetlil.
Z približne pol tisícky drevených výrobkov, ktoré rodák z Lučivnej vyrezal, je približne stovka hudobných nástrojov. Niektoré z nich už predal alebo rozdal, jeho galéria je však stále plná ľudového umenia.
