Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Kultúra

Literárne noviny píšu o vývine kauzy spisovateľského domu v Bratislave

Na snímke logo Literárneho týždenníka. Foto: Literárny týždenník

Úvodník s názvom Strach je zameraný na propagandu strachu, ktorú šíria média samozvane sa nazývajúce hlavný prúd a ktoré systematicky strašia našu spoločnosť, a to nielen Putinom, ale už aj Trumpom.

Bratislava 1. marca (TASR) - Najnovšie dvojčíslo (7-8) Literárneho týždenníka na 1. strane uverejňuje „stĺpcový“ úvodník šéfredaktora Pavla Dinku Strach. Je to polemický text, zameraný na propagandu strachu, ktorú šíria média samozvane sa nazývajúce „hlavný prúd“ a ktoré systematicky strašia našu spoločnosť, a to nielen Putinom, Ruskom a jeho hackermi, ale už aj americkým prezidentom Trumpom a jeho politikou.

Druhým materiálom, čo sa začína na 1. strane (s dokončením na str. 2) je podrobný informatívny článok predsedu SSS Miroslava Bielika Ľady sa pohli o najnovšom právnom stave v súvislosti s kauzou pokusu o krádež spisovateľskej budovy na Laurinskej ul. č. 2 v Bratislave. Prvý súdny výrok vyznel jasne v prospech spisovateľov.

Autorom vnútropolitického komentára Bez prievanu to v parlamente nepôjde je Ľudovít Števko, zahranično-politický komentár Kyjev: tri roky po prevrate napísal František Škvrnda, na tému Politika Donalda Trumpa na Blízkom východe širším článkom prispel Branislav Fábry.

Recenziu na uvedenie operetnej klasiky F. Lehára Veselá vdova na javisku Novej scény v Bratislave napísala Terézia Ursínyová, autorkou recenzie na inscenáciu drámy Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva na scéne Divadla Andreja Bagara v Nitre je Jana Nežatická a autorom tretej recenzie o inscenácii komédie anglického dramatika R. Cooneyho Beh pre tvoju ženu, ktorú uviedlo Divadlo Thália v Košiciach pod názvom (v preklade do slovenčiny) Nepárny pár, je Jano Rácz.

Nosnými publicistickými materiálmi sú úvahová esej Gabriely Rothmayerovej Nehovorte mi magnát a reportáž Jany Judinyovej Slovensko v Bruseli.

Prozaička G. Rothmayerová sa v uvedenej eseji zamýšľa nad rovnomennou knihou donedávna majiteľa Spoločnosti 7 plus Štefana Šimáka a konštatuje jeho až neuveriteľnú otvorenosť, ktorú potvrdzuje aj tento citát: „Skutoční tlačoví magnáti však naďalej ostávajú siedmou veľmocou a každý významný politik musí počítať s ich postojom, prípadne sa usilovať o ich priazeň“.

Publicistka J. Judinyová v spomenutej reportáži približuje osem základných kultúrno-umeleckých podujatí, ktoré sme pripravili pre Brusel v rámci nášho predsedníctva v EU. Boli to: Otvárací koncert, To najlepšie zo slovenskej grafiky, Slovenský moderný tanec, Slovenská jedlička, divadelné predstavenie, Slovenská kinotéka, Slovenské párty a Slovenská literatúra. V súvislosti s divadelným predstavením Prázdna diera, ktorú uviedlo divadlo Astorka, napísala: „Predstavenie bolo síce zamýšľané ako rozpustilá paródia na slovenskú kultúru a politiku, no v konečnom dôsledku vyznelo ako zbytočné sebabičovanie, silne prešpikované vulgarizmami.“

Veľkú pozornosť a priestor číslo venuje jubilujúcemu bardovi súčasnej slovenskej literatúry Antonovi Hykischovi, ktorý sa 23. februára dožil 85-ich rokov. Biografickú esej o ňom pod názvom Renesančný človek a spisovateľ napísal Ľuboš Jurík a žáner prózy je v čísle zastúpený ukážkou z Hykischovho najnovšieho románu Verte cisárovi.

Žáner poézie reprezentujú ukážky z najnovšej básnickej tvorby Antona Péteriho z Ružomberka a Silvie Gelvancsovej z Kráľovského Chlmca.

K nosným materiálom treba zaradiť aj celostránkovú publicistickú štúdiu Jána Bábika Ilegálna SNR a osudy jej členov. V rámci možností biografickej skratky priblížil v nej životné a politické osudy Jozefa Lettricha, Gustáva Husáka, Petra Zaťku a niektorých iných.

Úvahovou esejou je aj príspevok Evy Fordinálovej Pridať hodiny a zmeniť prístup o súčasnej úrovni vyučovania dejepisu na našich školách. Napísala: „Doteraz sme museli chodiť do Izraela pozrieť si dokument Spravodliví medzi národmi, aby sme videli (a potom vedeli), že je v ňom 567 slovenských mien, najvyšší počet zo všetkých národov. A to je iba povestná viditeľná tretina ľadovca. Ale v slovenských učebniciach dejepisu som o nich zmienku nenašla. Ani mnohé iné základné fakty. Napríklad vysvetlenie obsahu nášho štátneho znaku, svedčiaceho o duchovnosti ako súčasti nášho národného archetypu.“

V súvislosti s výstavou Roky bojov, obetí a nádejí 1914-1920 esej O podobách patriotizmu napísal Ferdinand Vrábel. K esejisticky poňatým príspevkom treba zaradiť aj publikovanie článku Jozefa M. Rydla Zakorenení v rodnej hrude, ktorý predniesol na Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach v septembri minulého roku.

Recenznej rubrike dominuje recenzia Jaroslava Rezníka st. na knihu maďarského historika Józsefa Demmela Panslávi v kaštieli. Spoločenská rubrika okrem informácií o viacerých literárnych podujatiach SSS na rôznych miestach Slovenska a vydavateľských novinkách SSS, prináša nekrológ za slovenskou spisovateľkou Jaroslavou Blažkovou, ktorá 20. februára zomrela v Kanade.