< sekcia Kultúra

Literárny týždenník prináša rozhovor so spisovateľom R. Hakalom

Na snímke logo Literárneho týždenníka. Foto: Literárny týždenník

Číslo má samostatnú dvanásťstranovú prílohu LiteraTÚRA č. 2/2018, venovanú výlučne súčasnej slovenskej próze a poézii.

Bratislava 4. júla (TASR) - Posledné predprázdninové dvojčíslo Literárneho týždenníka (25-26) uvádza zamyslenie Dušana Mikolaja „Generácie odchádzajúcich, zástupy migrujúcich“. Autor v článku pripomína vyše dvadsaťročné, no zatiaľ márne úsilie nadácie „Národný pamätník slovenského vysťahovalectva“ o postavenie takéhoto pamätníka v Bratislave v priestore dunajského nábrežia, povyše Starého mosta a zdôvodňuje potrebu takejto pamiatky.

Na úvodník tematicky nadväzuje rozhovor D. Mikolaja s Claudom Balážom, odborníkom na problematiku zahraničných Slovákov a bývalým riaditeľom Krajanského múzea. O téme rozhovoru vypovedá už jeho názov „Súmrak nad slovenskou diaspórou“.

"Stĺpcový“ úvodník „Slovenský pohľad na dejiny“ napísal Štefan Cifra. Zdôrazňuje v ňom najmä stále pretrvávajúcu neobjektívnosť českej historiografie, ktorá neberie do úvahy zásluhy Slovákov o vznik Česko-Slovenskej republiky, pričom nemá na mysli len osobnosť M. R. Štefánika.

Vnútropolitický komentár „Farmárska odysea“ napísal Ľudovít Števko, zahraničnopolitický „Úspech Erdogana vo voľbách“ František Škvrnda. Komentujúci charakter má aj „pohľadnica z Prahy“, v ktorej sa autor Petr Žantovský zamýšľa nad súčasnými postojmi prezidenta Miloša Zemana.

Výrazne polemický charakter má článok Júliusa Handžárika „Demokracia im už nevonia“, v ktorom autor upozorňuje na čoraz nástojčivejšie požiadavky predstaviteľov tzv. „liberálnej demokracie“ na cenzúru internetu a „silnú reguláciu“ médií vôbec.

Závery a odporúčania zo seminára „Premeny a trendy ďalšieho vývoja v agrokomplexe na vidieku v SR“, ako aj aktuálny pohyb okolo problémov v poľnohospodárstve inšpirovali Štefana Cifru k napísaniu rozsiahlejšej, dve strany zaberajúcej publicistickej štúdie.

Úvahu na margo Festivalu európskeho divadla, ktorý sa uskutočnil v júni v Bratislave a bol venovaný opere a baletu, napísala Terézia Ursínyová, pričom pripomenula najmä dvojnásobné hosťovanie ruského baletného súboru z Petrohradu. Článok má názov „Zaujímavé inscenačné prístupy“.

Divadelný teoretik Jano Rácz v článku „Analýza historických súvislostí príbehu“ konfrontuje libreto Verdiho opery Nabucco s historickou skutočnosťou, čo má stále vplyv na dramaturgiu i réžiu inscenácií tejto opery aj v súčasnosti.

Cestopisný charakter má reportáž Jany Judinyovej „Nezabudni na Kotorskú Boku“. Encyklopedickú poznámku „na margo histórie Katalánska a katalánčiny“ pod názvom „Starý európsky národ“ napísal Viliam Mruškovič.

Výtvarné dielo súčasného slovenského maliara staršej generácie Záboja Bohuslava Kuľhavého v rozsiahlej eseji „Postmoderný svet Z. B. K.“ priblížil výtvarný teoretik Ľubomír Podušel.

Rozhovor s jubilujúcim (60) prozaikom a básnikom Robertom Hakalom pod názvom „Ísť svojou cestou...“ pripravil Ján Maršálek.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ivana Hudeca na memoárovú knihu Miroslava Piusa „Kronika zabudnutých pocitov“.

Z informatívno-spoločenskej rubriky pripomíname reportáž „Knieža Matúš v Trenčíne“ o besede s historikom Matúšom Kučerom a spisovateľom Jánom Čomajom, ktorý o živote a diela historika práve vydal knihu „Knieža Matúš“.

Druhou informatívnou reportážou je článok „Dva sviatky Slovanov“ o programe a priebehu nedávneho Slovanského zjazdu v Prahe a festivale „Nitra, milá Nitra“.

Číslo má samostatnú dvanásťstranovú prílohu „LiteraTÚRA č. 2/2018“, venovanú výlučne súčasnej slovenskej próze a poézii. Z prozaického žánru tu nájdeme ukážky z tvorby Jozefa Banáša, Petra Mišáka, Ivana Stadtruckera, Miroslava Bartoša, Dušana Mikolaja, Jaroslava Klusa a Marty Hlušíkovej, z etablovanejších básnikov v prílohe publikujú Ondrej Nagaj, Pavol Tomašovič, Etela Farkašová Eduard Grečner, Matej Mesároš a Marta Hlušíková.