Bratislava 4. októbra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (33-34) sa z väčšej časti venuje problematike školstva a vzdelávania. Úvodník odborníka z oblasti školstva Ľubomíra Pajtinku má názov „Sila múdrosti a vzdelania“. Autor v ňom nastoľuje viaceré problémy našej súčasnej školskej sústavy a predkladá niekoľko návrhov na jej zlepšenie v dlhodobom horizonte.

Na tento príspevok tematicky nadväzuje polemicky ladený článok Jána Dudáša „Paradigmy univerzitného vzdelávania“. Autor v ňom načrtol vývin univerzitného vzdelávania v Európe od najstarších čias, vrátane všetkých reforiem, až po súčasnú prax, poznačenú komercionalizmom. Nepáči sa mu akási „nedovarenosť“ súčasného bakalárskeho štúdia a trvá na riadnom inžinierskom a magisterskom štúdiu.

K téme smeruje aj celostránková historizujúca úvaha Rudolfa Belana „O Galérii Mladej tvorby a Osamelých bežcoch“. Zamýšľa sa v nej nad významom a prínosom výstavných možností mladých výtvarníkov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a nad prvými literárnymi výstupmi básnickej skupiny Osamelí bežci z toho istého obdobia.

Úvodník „Zápas o slovenčinu“ napísal Štefan Cifra. Čiastočne polemickým tónom kritizuje presadzovanú koncepciu súčasnej jazykovedy, hlásajúcu „frekventovanosť a ohľaduplnosť ako kritériá pre tvorbu normy“. Takýto prístup, podľa autora, vedie do závozu a mrzačí spisovnú slovenčinu.

Autormi dvoch zahranično-politických komentárov sú Branislav Fábry (Európa po prejavoch Orbána a Junckera) a Františka Škvrndu (Neformálny samit EÚ v Salzburgu). Komentátorský charakter má aj pravidelná rubrika „Pohľadnica z Prahy“. Jej stály autor Petr Žantovský v príspevku uvádza, aký ohlas v európskych politických štruktúrach mal výrok českého premiéra Andreja Babiša – „Do Európy už nesmie vstúpiť nijaký migrant“.

Scénické umenie je zastúpené recenznou úvahou Terézie Ursínyovej o premiére muzikálu Rasputin na Novej scéne v Bratislave. Recenzia má názov „Muzikál či roková opera?“ Koncert tenoristu Pavla Bršlíka v samostatnom príspevku „Ten, kto vie, vie“ zrecenzoval Vladimír Blaho.

Strana venovaná výtvarnému umeniu prináša informatívnu reportáž Dušana Mikolaja „Obrazy z námestia múz“ o tohoročnom „Medzinárodnom výtvarnom festivale“ v Snine a recenzie výstav Juraja Collinásyho v Šarišskej galérii v Prešove a manželov Kuzmovcov zo Zakarpatskej Ukrajiny v Galérii Atrium v Prešove.

Celostránkový rozhovor s prozaičkou a autorkou pre deti a mládež Paulou Sabolovou pri príležitosti jej životného jubilea pod názvom „Duch žičlivosti nezaháľa“ pripravila Jana Šimulčíková.

Celá dvojstrana je venovaná súčasnej slovenskej literatúre v Maďarsku. Inšpiráciou pre túto tému bola nedávno vydaná antológia slovenských básnikov a prozaikov v Maďarsku „Výhonky“. Štúdiu na túto tému pod názvom „Na ceste národnej obrody“ napísal Michal Hrivnák.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Alexandra Halvoníka na román Magdalény Cisárovej „Životy na hojdačke“.

Spoločenská rubrika okrem spravodajstva o viacerých literárnych podujatiach pripomína životné jubileá prekladateľky Viery Hegerovej a autora literatúry faktu a zberateľa povestí Gejzu Sádeckého, a tiež spomienkovú slávnosť na prozaika Ladislava Ťažkého.

Číslo je rozšírené o samostatnú prílohu LiteraTÚRA. Z prozaického žánru v nej nachádzame ukážku z nedávno oceneného románu Etely Farkašovej „Scenár“ a poviedky Anny Slávikovej, Jána Bajánka, Alexandra Scholza, Mareka Matušku a Kataríny Mikolášovej.

V lyrickom žánri dominuje celostránková ukážka z poémy Jozefa Mokoša “Písani/-é do snehu“. Najnovšími poetickými výkonmi sa tu predstavujú aj Július Lomenčík a Gabriel Németh.

Na strane prekladovej tvorby sú publikované básne srbských básnikov Selimira Raduloviča a Cvetka Bevca v preklade Zdenky Valentovej-Belićovej, básne indického básnika Debasisha Parashara v preklade Patrície Želizňákovej a básne maltských básnikov Patricka Sammuta a Marie Grech Ganadovej v preklade Gustáva Murína.