Bratislava 12. decembra (TASR) - Posledné tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (43-44) je ladené vianočne. Uvádzajú ho tri „duchovné“ básne Milana Rúfusa a farebná kresba Martina Kellenbergera s vianočným motívom, ktorý je zároveň autorom ilustrácií aj vo vnútri čísla.

Vstupnú úvahu pod názvom „Domov uprostred sveta“ napísal Dušan Mikolaj. Zamýšľa sa v nej nad životom a kultúrou slovenskej diaspóry vo svete a nad vzťahom krajanov k pôvodnej domovine. Na túto vstupnú úvahovú časť nadväzuje autorova celostránková textovo-obrazová koláž „Príspevok k upevňovaniu národného povedomia“, ktorej obsahom sú úryvky z vystúpení kulturológov a sociológov na konferencii o slovenskej diaspóre vo svete.

Vianočný charakter má aj celostránková esej Stanislava Hvozdíka „Dve dimenzie tradície“. Východiskom k historizujúcim úvahám je pre autora „nevyhnutnosť ujasniť si antropologické východiská, čiže celistvý pohľad na ľudskú bytosť“.

Celostránkový priestor má tiež polemická štúdia Milana Murgaša „Iba stagnácia, alebo už úpadok?“ o súčasných problémoch nášho vysokého školstva.

Pavol Dinka je autorom laudačnej biografickej eseje „Človek a umelec života“ k blížiacim sa 85. narodeninám Rudolfa Schustera.

Dvojstranový blok spomienkových biografických esejí tvoria články k jubileám našich popredných básnikov: „Keď sa povie Rúfus“ (autor Peter Mišák k nedožitému 90. výročiu básnika), „Odsúdený k večitej žízni“ (Igor Válek k 120. výročiu narodenia Jána Smreka), „Nadrealista zakorenený v domovskej zemi“ (Ľudovít Števko k storočnici Štefana Žáryho) a „Mág slovenskej poézie“ (Štefan Cifra k 75. narodeninám Štefana Moravčíka).

Rozhovor s vysokoškolským pedagógom, historikom a teoretikom umenia, profesorom Ľudovítom Petránskym pod názvom „Pokusy o tvorbu zmysluplného sveta“ pripravila Tatjana Jaglová.

Textovo-obrazová reportáž Štefana Cifru „Slávnostné podujatia v Budmericiach“ podrobne zaznamenáva priebeh slávnostného kolokvia k 30. výročiu vzniku a trvania literárnych časopisov Literárny týždenník a Dotyky, ktorého záverečným bonusom bolo otvorenie Pamätnej izby Rudolfa Fabryho a Knižnice Spolku slovenských spisovateľov (SSS) v areáli budmerického parku a slávnosť odovzdávania cien a prémií víťazom literárnej súťaže mladých autorov „Cena Rudolfa Fabryho“.

Rubrika „Pohľady na výtvarné umenie“ prináša širšiu informáciu D. Mikolaja o nedávno skončenom festivale „Mesiac fotografie“ v Bratislave, biografickú esej Mariána Šimkuliča o umeleckých začiatkoch slovenského maliara Ladislava Medňanského, ktoré sú spojené s kaštieľom v Strážkach a recenziu výstavy z diela súčasného maliara a ilustrátora Pavla Šimu-Juričku v Múzeu Ľ. Štúra v Modre. Výstava je prezentovaná pod názvom „Okrúhliny“.

Strana o scénickom umení obsahuje recenziu Jany Nežatickej „Slávna hra od slávneho autora“ o inscenácii hry klasika francúzskej drámy Georgesa Feydeaua „Dámsky krajčír“ na scéne Divadla Andreja Bagara v Nitre, úvahu Vladimíra Blahu „Talianske filmy len pre menšinu divákov?“ o nedávno skončenej prehliadke talianskych filmov v kine Lumiére v Bratislave a reportážnu upútavku Dáše Machalovej o príprave životopisného filmu o Alexandrovi Dubčekovi „Ľudská tvár“.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Jána Čomaja o knihe historika Antona Špiesza „Bratislava v stredoveku“.

Spoločenská rubrika širšie informuje o slávnosti odovzdávania Cien Slovenských pohľadov za rok 2018, o vyhlásení výsledkov literárnej súťaže Jozefa Braneckého „Studňa sa tajne s dažďom zhovára“ v Trenčíne, o literárnej súťaži mladých autorov Jašíkove a Hnitkove Kysuce a o najčerstvejších knižných novinkách Vydavateľstva SSS.

Číslo ma aj pravidelnú štvrťročnú literárnu prílohu „LiteraTÚRA“, na stránkach ktorej publikujú ukážky zo svojej tvorby prozaici Jozef Kollár, Viliam Apfel, Igor Válek a básnici Jaroslav Rezník, Maroš Bančej, Jana Štefánia Kuzmová, Peter Mišák, Margita Ivaničková, Ervin Nagy, Anton Péteri a Teofil Klas. Malý medzinárodný rozmer prílohe dodávajú preklady z tvorby rumunského básnika Vasile Dana a rumunského publicistu Mihaiho Milca na tému „Nezabudnuteľný rok 1918“. Texty do slovenčiny preložila Dagmar Mária Anocová.