< sekcia Kultúra

Literárny týždenník si pripomína 30. výročie svojho vzniku

Literárny týždenník oslavuje v tomto roku 30.
výročie vzniku.
Foto: www.spolokspisovatelov.sk

Redakcia pripravila aj anketu k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky a 30. výročiu vzniku Literárneho týždenníka.

Bratislava 22. januára (TASR) - Prvé tohoročné dvojčíslo Literárneho týždenníka (1-2) je z podstatnej časti venované 30. výročiu vzniku tohto periodika, ktoré má mimoriadne zásluhy na povalení bývalého režimu a na vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Túto tému číslo zdôrazňuje už od prvej strany, a to stĺpcovým komentárom (s pokračovaním na str. 2) predsedu Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Miroslava Bielika Načo nám je Literárny týždenník? a vyjadreniami prvých účastníkov ankety Dušana Čaploviča a Ľuboša Juríka. Redakcia totiž pripravila „anketu k 25. výročiu vzniku Slovenskej republiky a 30. výročiu vzniku Literárneho týždenníka“.

Poprední slovenskí spisovatelia a intelektuáli odpovedali v nej na tieto tri otázky: Čo pre vás znamenal vznik samostatnej SR v roku 1993, 2) Naplnila samostatná slovenská štátnosť vaše očakávania a čo jej želáte do ďalších rokov? a 3) Ako vnímate zástoj Literárneho týždenníka v národno-emancipačných zápasoch a v podpore štátotvorných úsilí Slovákov od jeho vzniku v roku 1988 do vzniku samostatnej SR i pri upevňovaní jej štátnosti až do súčasných dní? Okrem už uvedených dvoch autorov, na anketu reagovali Eva Sisková, Ivan Hudec, Gustáv Murín, Miloš Mistrík, Viliam Jablonický a Daniel Šmihula, pričom anketa bude mať pokračovanie v budúcom vydaní.

Túto tému v čísle uzatvára celostránková esej prvého šéfredaktora LT Vincenta Šabíka Literárny týždenník ako tribúna demokratizácie a suverenizácie Slovenska. Priblížil v nej udalosti, ktoré koncom osemdesiatych rokov viedli k vzniku Literárneho týždenníka.

Vnútropolitický komentár na krikľavé udalosti v našom parlamente v roku 2017 napísal Ľudovít Števko a nazval ho Zo škandálov sa človek nenaje.

František Škvrnda je autorom zahranično-politického komentára Protirečivé globálne tendencie, v ktorom stručne načrtol najväčšie politické udalosti vo svete v minulom roku.

Komentátorský charakter má aj tradičná Pohľadnica z Prahy od Petra Žantovského. Odhaľuje v nej politický charakter a nezmyselnosť postihu ruských športovcov na blížiacej sa zimnej olympiáde.

Polemický charakter na tému súčasného pôsobenia verejnoprávneho RTVS majú glosy Pavla Dinku a Jozefa Čertíka. Prvý z nich v glose Do osieho hniezda... komentuje najnovšiu mediálnu udalosť v súvislosti s rozhodnutím nového riaditeľa RTVS pozastaviť reláciu Reportéri. Druhá glosa má názov Reklama, žiaľ, hrá a kritizuje časový rozsah reklamy v RTVS.

Scénické umenie je zastúpené biografickou esejou Milana Poláka o živote a tvorbe nášho divadelného umelca Karola L. Zachara. Esej má názov Tvorca sugestívneho a podmanivého divadla a je aj pripomienkou životného diela pri príležitosti stého výročia jeho narodenia (12. 1. 1918).

Autorom recenzie Emocionálna haptika divadlom je Miroslav Zelinský a hodnotí v nej inscenáciu hry britského dramatika Patricka Marbera Na dotyk na scéne bratislavského divadla Aréna.

Dvojstrana venovaná výtvarnému umeniu prináša v prvej časti spomienkovú esej Kláry Kubíkovej o živote a diele sochára Ludwika Korkoša. Esej má názov Vytrvalo tvorivý, s úctou k tradícii a pripomína nedožité 90. výročie narodenia tohto umelca (17. 1.), ktorého celoživotnou láskou i látkou (ako materiálom) bolo drevo.

Druhá časť dvojstrany uverejňuje rozhovor Štefana Cifru s jubilujúcim maliarom a knižným ilustrátorom Martinom Kellenbergerom o literatúre a umení. Rozhovor má titulok Víno musí byť z hrozna.

Rozhovor s veľvyslankyňou Albánskej republiky na Slovensku Enkeledou Merkuriovou pod názvom Literatúra a spoločné osudy nás spájajú pripravil Pavol Dinka. Rozhovor podnietilo slovenské vydanie románu dnes už klasika albánskej literatúry Ismaila Kadareho Kronika v kameni.

Próza je v čísle zastúpená poviedkou Viery Švenkovej Modrý encián a poézia ukážkami z najnovšej tvorby Oľgy Gluštíkovej, Eduarda Grečnera, Márie Zajíčkovej a Mariána Šidlíka.

Faktografický charakter má článok Mariána Servátku Krátka história Modlitby za Slovensko, ktorú napísal a na mítingu 1. januára 1993 aj predniesol kňaz Anton Hlinka. Fejtónový podtón má príspevok Juraja Teveca Trojkráľová zvesť s nadtitulkom Otvorený (imaginárny) list Jonášovi Záborskému.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ľuboša Juríka na zbierku próz Jozefa Špačka Pascalov tieň a recenziu Alexandra Halvoníka na básnickú zbierku Jána Tazberíka Svetlo a iné stroje.

Spoločenská rubrika v nekrológoch pripomína úmrtia literárneho vedca Vladimíra Petríka, publicistu, fotografa a filmára Miloša Drasticha, jazykovej redaktorky Sidónie Bobokovej a herca Mariána Labudu.

Číslo je ilustrované farebnými reprodukciami malieb a grafík Martina Kellenbergera.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.