Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Literárny týždenník si pripomína jubileum spisovateľky Viery Švenkovej

Ilustračné foto Foto: Printscreen Literárny týždenník

V súvislosti s 500. výročím reformácie časopis publikuje aj úvahu Pavla Iča Lutherove knižné omyly.

Bratislava 2. novembra (TASR) - Najnovšie dvojčíslo Literárneho týždenníka (37-38) na vstupnej strane uverejňuje informatívny článok Štefana Cifru Bibliotéka víta milovníkov literatúry, v ktorom z pohľadu vydavateľských aktivít Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov a Spolku slovenských spisovateľov (SSS) avizuje nastávajúci knižný veľtrh v Bratislave, ktorý sa uskutoční v dňoch 9. až 12. novembra v bratislavskej Inchebe.

Na prvej strane (s presahom na stranu 2) sa začína aj úvahový komentár Pavla Dinku Hrubé domáce šťastie. Autor uvažuje nad dnes už známou skutočnosťou, že „zneužívaná a nadužívaná mantra hrubého domáceho produktu, a to potvrdí každý ekonóm, nie je ešte sama osebe zárukou spokojného a adekvátneho života, obyčajného ľudského 'šťastíčka', tak prepotrebnej človečiny, spolupatričnosti a humánnosti...“

Vnútropolitický komentár Na prahu volieb do samosprávnych krajov napísal Ľudovít Števko. Branislav Fábry v článku pod názvom České voľby a oligarchická realita komentuje výsledok parlamentných volieb v Českej republike.

Ďalší krok na ceste k čínskej superveľmoci – taký názov má zahraničnopolitický komentár Františka Škvrndu o nedávno skončenom zjazde Komunistickej strany Číny a jeho programových tézach.

Komentátorský charakter má aj príspevok Petra Žantovského z pravidelnej rubriky Pohľadnica z Prahy. Komentuje v ňom postoje českého prezidenta Miloša Zemana k výsledkom parlamentných volieb i jeho myšlienky, ktoré prezentoval na nedávnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu.

Esejistický charakter má úvaha Jaroslava Rezníka Zázrak života na tému Pamiatky zosnulých a Sviatku všetkých svätých. Úvahu redakcia prevzala z TASR.

Politicko-ekonomický charakter má esej Mariána Klenka Oslabovanie moci, k čomu ho inšpirovala monografia Moisésa Naima The End of Power. V závere, okrem iného, napísal: „Príčiny oslabovania moci je potrebné vnímať v kontexte stupňujúceho sa konfliktu medzi nacionalizmom a globalizáciou. Ak niektorí svetoví lídri začínajú vystupovať proti globalizácii, tak je to spravidla vtedy, keď ohrozuje ekonomické záujmy finančno-priemyselného komplexu, ktorý stojí v ich pozadí. Ak zodpovedá ich potrebám a imperiálnym záujmom, tak sa politickí lídri ako servisná trieda majetkových a príjmových elít poslušne podriadia globalizačným procesom.“

V súvislosti s 500. výročím reformácie časopis publikuje úvahu Pavla Iča Lutherove knižné omyly. Autor v nej upozorňuje na názorový rozpor M. Luthera, ktorý prezentoval najskôr v spise Ježiš Kristus bol rodeným Židom a neskôr v spise O Židoch a ich klamstvách.

Biografickú esej o Prof. Ivanovi Laluhovi pri príležitosti jeho životného jubilea (85) napísal Jaroslav Chovanec.

Nad tretím vydaním publikácie Ján Chryzostom kardinál Korec – personálna bibliografia, ktorej hlavným autorom a editorom je Tibor Mikuš, sa v úvahovej eseji Človek s kultúrou v srdci a so srdcom v kultúre zamyslel Pavol Dinka.

Dramaturgiu a program tohoročných Bratislavských hudobných slávností v eseji Veľký umelecký zážitok zhodnotila Terézia Ursínyová. Z divadelných inscenácií časopis recenzne zaznamenáva uvedenie hry súčasného talianskeho dramatika Maria Geraldiho Zlomatka, ktorú naštudovalo divadlo Arteatro v Bratislave a kde herecky excelovala Ida Rapaičová. Autorkou recenzie je Dáša Machalová.

Siedma strana časopisu prináša dva polemické články. Prvým je historizujúca úvaha Viliama Jablonického Napriek nevyvrátiteľným faktom, v ktorej polemizuje s postojom Dagmar Babčanovej v súvislosti s jej hodnotením kontroverznej postavy našich nedávnych dejín Jánosa Esterházyho. Druhý polemický článok napísal Gustáv Murín. Má názov Budmerice – dva roky po. Autor sa v ňom zamýšľa nad nedávnou špekulatívnosťou politických špičiek v súvislosti s poslaním a využívaním Domova slovenských spisovateľov, čiže kaštieľa v Budmericiach.

Na margo knihy Emila Vontorčíka Bitka pri Viedni napísal celostránkovú historizujúcu esej Milan Augustín.

Autorom informatívno-úvahového článku Hľadať pravdu v časoch propagandy o obsahu a priebehu Svetového kongresu PEN v ukrajinskom Ľvove je Anton Hykisch.

Rozhovor so spisovateľkou Vierou Švenkovou pri príležitosti jej životného jubilea (80) pod názvom Tatry sa nevedia brániť pripravila Viera Benková.

Druhým jubilujúcim autorom je Ľuboš Jurík (70). Celostránkovú biografickú esej o jeho živote a tvorbe napísal Jozef Špaček.

Žáner prózy je zastúpený ukážkou z pripravovanej románovej novely Etely Farkašovej Scenár a humoreskou Emila Babína Riba, ribka, rybička. Lyrický žáner reprezentujú ukážky z novej básnickej tvorby jubilujúceho rodáka z Ružomberka Radislava Kenderu.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Ľuboša Juríka na knihu Miroslava Musila Skutočný príbeh Mórica Beňovského a recenziu Evy B. Popíkovej na novelu Jaroslava Klusa Pseudologia phantastica.

Spoločenská rubrika publikuje nekrológ za spisovateľkou Marínou Čeretkovou Gállovou, informáciu o odbornom seminári Život a dielo Boženy Slančíkovej Timravy, ktorý sa uskutočnil v Lučenci pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľky, informáciu o spomienkovej slávnosti na básnika Milana Jedličku v Trnave, blahoželanie redakcie Mons. Viliamovi Judákovi k jeho šesťdesiatke a Výzvu SSS slovenským básnikom na autorskú účasť v pripravovanej antológii súčasnej slovenskej poézie.

Osobitnou prílohou čísla je Príloha – Bibliotéka 2017, ktorá predstavuje výber z tohoročnej knižnej produkcie Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov a samostatne Spolku slovenských spisovateľov a ktorá bude uvádzaná na nastávajúcom knižnom veľtrhu.