Bratislava 6. mája (TASR) - Vstupným materiálom najnovšieho (dvoj)čísla (17-18) Literárneho týždenníka, časopisu Spolku slovenských spisovateľov, je úvodník Ábela Kráľa Aká je slovenská politická kultúra. Je to kritická úvaha nad nekultúrnosťou vystúpení niektorých poslancov v súčasnej Národnej rade SR, ktorá sa prenáša do medziľudských vzťahov v celej našej spoločnosti.

Prvá strana prináša aj Komuniké zo zasadnutia Rady SSS. Text obsahuje súčasný stav príprav Kongresu slovenských spisovateľov s medzinárodnou účasťou, ktorý sa má konať v dňoch 22.-23. septembra v Trenčianskych Tepliciach pri príležitosti 80. výročia prelomového a všestranne zjednocujúceho Kongresu slovenských spisovateľov v roku 1936, a tiež kritické výhrady voči jednostrannosti Literárno-informačného centra ako štátneho orgánu pri obsadzovaní zahraničných literárnych podujatí našimi literátmi. O odkaze trenčiansko-teplického kongresu z roku 1936 a o jeho organizačnom príbehu i priebehu napísal esej Michal Eliáš.

Vnútropolitický komentár Hľadanie opozičných alternatív na tému ďalšieho možného vývinu KDH napísal Roman Michelko. Autormi zahraničnopolitických komentárov Prečo sa Washington bojí brexitu a Hlavybôľ z plebiscitu o nedávnom referende v Holandsku napísali František Škvrnda a Ľudovít Števko.

Tradičný publicistický žáner rozhovoru reprezentuje rozhovor so slovenským svetoznámym mímom Milanom Sládkom Magické umenie pohybu, ktorý pripravila Anna Sláviková a rozhovor s predsedom Obce spisovateľov Českej republiky, režisérom a scenáristom Tomášom Magnusekom, ktorého oslovil Ondrej Kalamár.

Ekonomickú úvahu Existencia ekonomických oblúd o nedostatkoch a zákernostiach absolutizácie trhového systému v Európe a vo svete napísal Jaroslav Husár. Polemickou úvahou s odkazom na politický závet klasika francúzskej literatúry Romaina Rollanda, je aj esej Margity Kánikovej Divoký kapitalizmus a dnešná doba.

Inscenáciu málo známej hry Štefana Králika Divný Janko o našom najrevolučnejšom básnikovi z obdobia národného obrodenia Jankovi Kráľovi, ktorú premiérovo uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave, recenzne zhodnotil Milan Polák. Nad uvedením hudobno-dramatického a tanečného diela Dany Dinkovej Nemé tváre/Výkriky do ticha o rozmáhajúcom sa šikanovaní v rôznych pracovných a školských prostrediach, ktoré naštudovala Štátna opera v Banskej Bystrici, sa zamyslel Ľudovít Vongrej.

Najobsiahlejším príspevkom na literárnu tému je esej Jána Švantnera Od obrazu k vízii, ktorú napísal o Jozefovi Cígerovi Hronskom pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia. Spisovateľa vníma ako „osobnosť stále prítomnú a aktuálnu“ a dokladá to ideovými a umeleckými hodnotami jeho diela i jeho obdivuhodnou organizačnou obratnosťou na poli slovenskej národnej kultúry, predovšetkým literárnej. Literárnohistoricky je zameraná aj úvaha Augustína Maťovčíka Spory o Tolstého dielo, v ktorej približuje kritický postoj Svetozára Hurbana Vajanského ku knihe slovenského „tolstojovca“ Alberta Škarvana Zápisky vojenského lekára a do istej miery aj k jeho popularizácii Tolstého učenia o „neprotivení sa zlu násilím“, ktorá bola v tom čase pre martinské národniarske centrum neprijateľná. Poctu prozaikovi Belovi Kapolkovi v článku Už zasa čítam Kapolku vzdal literárny kritik Ivan Jackanin.

Umelecké žánre sú zastúpené poviedkou Ivety Zaťovičovej Prestupná stanica a ukážkami z básnickej tvorby Bey Hricovej a Beáty Vargovej - Kuracinovej. Bližšie k umeleckému žánru má aj pokračovanie literárnej kompozície Milana Zelinku Listy pre Klaudiu.

Z recenznej rubriky treba zaznamenať recenziu Miloša Drasticha o knižnom vydaní výberu z humoristickej tvorby Milana Kendu Usmievavý jeleň a recenziu Jána Čomaja na memoárovú knihu Petra Colotku Vo víre času.

Spoločenská rubrika prináša okrem iného zoznam autorov a ich diel, nominovaných na Ceny SSS za rok 2015 a nekrológy za prekladateľom - hispanistom Vladimírom Olerínym a dlhoročnou riaditeľkou Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Oľgou Pavúkovou.