Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

Význam osobnosti Ľudovíta Štúra približuje aj bibliografia V. Ormisa

Ilustračné foto, socha Ľudovíta Štúra v Žiline. Foto: TASR - Pavol Ďurčo

Bibliografia spĺňa už všetky medzinárodné normy a štandardy bibliografických záznamov, o čom svedčí aj jej štvorjazyčné resumé - po rusky, nemecky, francúzsky a anglicky.

Bratislava 29. júna (TASR) - Prvý slovenský vedecky a koncepčne pripravený bibliograf Ľudovít Vladimír Rizner počas svojho života pripravil informačne neoceniteľné dielo Bibliografiu písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900. V nej pod heslom Štúr Ľudovít, (v zátvorke je uvedený aj Štúrov pseudonym Boleslav Záhorský) uviedol 8 pôvodných knižných vydaní diel Ľ. Štúra, 1 zahraničné vydanie, 20 periodík a vyše 150 jednotiek publikovaných v nich. No napriek vynaloženej námahe Ľ. V. Rizner nemohol v danej dobe zaznamenať všetko do posledného detailu.

Na túto úlohu sa o pol storočia neskôr podujal historik Ján Mišianik, vtedy riaditeľ Knižnice Slovenskej akadémie vied a umení. V roku 1946 pripravil a vydal 7. zväzok Bibliografie slovenského písomníctva do konca XIX. storočia s podtitulom Doplnky k Riznerovej Bibliografii. Dielo vyšlo v Bratislave v septembri 1946 ako 5. zväzok (rad A - kultúrnovedný) prác z vedeckých ústavov SAVU. Prácu svojho predchodcu v úvode charakterizoval takto: „Riznerova Bibliografia je slovenská v zmysle národnom, nie územnom. Patrí do nej teda všetko, čo je napísané Slovákmi, ako i o Slovákoch, bez ohľadu na reč.“

Ján Mišianik v hesle Štúr, Ľudovít doplnil Riznerovu bibliografiu o tri jednotky, a to: „Nátisky a stížnosti Slováků. Autograf datovaný v Bratislave vo februári 1843. Vyšlo potom po nemecky: Klagen und Beschwerden...“ Po druhé to bol „Ohlas o Slovenskích Národních Novinách a Orlovi Tatranskom. (Ľudovít Štúr, spráuca a vidavaťel Národních Novín Slovenskích. v Prešporku typ. K. F. Wigand (1845). 4 ss.“ No a po tretie a najdôležitejšie, Mišianikova doplňujúca bibliografia po prvý raz na Slovensku zaznamenáva „Slavjanstvo i mir buduščago. Poslanii Slavjanam s beregov Dunaja Ljudevita Štura. Perevod neizdannoj njemeckoj rukopisi, s primječanjami Vladimira Lamanskogo. Izdanie Imperatorskogo občšestva istorii i drevnostej rossijskich pri moskovskom universitete. Moskva. V Universitetskoj Tipografii (Katkov i Ko.)... 1867. 191 ss.“

Význam osobnosti Ľudovíta Štúra v našich dejinách postupne narastal do takej miery, že bolo len otázkou času, kedy vznikne personálna bibliografia Štúrovho diela. Na túto úlohu sa po štvrťstoročí podujal historik, literárny historik a bibliograf Ján Vladimír Ormis. V roku 1958 v Matici slovenskej v Martine vydal personálnu Bibliografiu Ľudovíta Štúra. Bibliografia spĺňa už všetky medzinárodné normy a štandardy bibliografických záznamov, o čom svedčí aj jej štvorjazyčné resumé - po rusky, nemecky, francúzsky a anglicky.