Bratislava 28. augusta (TASR) - Prvé spevácke kroky absolvovala Marta Kubišová (*1.11.1942, České Budějovice) s promenádnym orchestrom kúpeľov Poděbrady, v neďalekom Nymburku spievala v nedeľu na popoludňajších čajoch. V roku 1961 sa zúčastnila na súťaži Hľadáme nových spevákov, dostala sa až do finále. Účinkovala v pardubickom divadle Stop, po ňom v plzenskom divadle Alfa. Od septembra 1964 dostala angažmán v pražskom divadle Rokoko. Jej prvý hit Loudá se půlměsíc je z januára 1965. Úspech mala formácia Golden Kids. Vznikla 1. novembra 1968, v trojici s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom. Doma a hlavne v zahraničí účinkovali do 3. februára 1970. Pár dní nato dostala od štátnych cenzorov zákaz vystupovania na základe vykonštruovanej aféry s falošnými pornosnímkami. Nepomohli ani priaznivé zahraničné ohlasy z ich koncertov v parížskej Olympii či na festivale Midem v Cannes.

Skoro 20 rokov prežila v izolácii. V roku 1977 sa stala signatárkou a následne aj hovorkyňou Charty 77. Prvý júnový deň roku 1979 sa jej narodila dcéra Katarína. Pravým dôvodom zákazu bola skladba Modlitba pro Martu, ktorú nahrala 23. augusta 1968. Naživo, bez hudobného sprievodu ju spievala po 21 rokoch 21. novembra 1989 z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí v začiatku zamatovej revolúcie.

V roku 2005 vyšiel Kubišovej zatiaľ ostatný štúdiový album Vítej, lásko. V septembri 2008 vyšlo DVD s názvom Příběh a v máji 2010 trojkompilácia s názvom Vyznání z edície Zlatá kolekce. V októbri 2012 vydal Supraphon kompiláciu 6CD Marta Kubišová Zlatá šedesátá, ktorá ponúka viac než 120 piesní z rokov 1963 až 1970 a obsahuje aj doposiaľ nevydané skladby. V júli tohto roku prišiel do kín v Česku a mesiac neskôr na Slovensku dokumentárny film Magický hlas rebelky režisérky Olgy Sommerovej.

Na svoje prvé verejné vystúpenie si pamätá dodnes. „To bolo ešte na gymnáziu, keď ochorela jedna moja spolužiačka, ktorá bola veľmi činná v dramatickom krúžku. Prišla o hlas a potrebovala, aby som zaspievala na večierku Parlez-moi d'amour, pretože sme obe boli francúzštinárky. Odprevadil ma tam brat a ten mi po vystúpení povedal – Marta, ty si prilepila oči na jednu parketu, a počas celého šansónu si z nej oči neodlepila, vôbec si sa nepozrela na ľudí do hľadiska. Behom amatérskeho spievania som sa to potom naučila.“ Životným krédom tejto speváčky je - Ži a nechaj žiť.