Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 155 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej.
Autor TASR
Bratislava/Martin 2. augusta (TASR) - Matica slovenská (MS) v roku 2018 oslávi 155 rokov od svojho založenia na Národných matičných slávnostiach. Uskutočnia sa v dňoch 3. - 4. augusta v Martine a do programu je zaradený folklór, divadelné predstavenie, výstava aj mimoriadne oceňovanie známych slovenských osobností. Deň Matice slovenskej, pripadajúci na 4. augusta, je zo zákona Národnej rady (NR) SR z októbra 1993 pamätným dňom Slovenskej republiky.
Na Národných matičných slávnostiach ukáže MS v tomto roku svoje historické vyšívané stanovy a pre verejnosť pripravila krátky historický dokument o prvom predsedovi MS Štefanovi Moysesovi. Príležitosťou na osobitný program je 155. výročie založenia Matice slovenskej a 25 rokov SR, informovala MS na svojej webovej stránke.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 155 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.
V Martine sa v roku 1863 zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania, sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný rozmer, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu svätých Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.
Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok na jej začínajúce pôsobenie. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik MS.
Valné zhromaždenie prijalo uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyses. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919.
Delegáti Snemu Matice slovenskej 17. septembra 2011 v Martine novelizovali stanovy.
Sídlom MS je Martin.
Na Národných matičných slávnostiach ukáže MS v tomto roku svoje historické vyšívané stanovy a pre verejnosť pripravila krátky historický dokument o prvom predsedovi MS Štefanovi Moysesovi. Príležitosťou na osobitný program je 155. výročie založenia Matice slovenskej a 25 rokov SR, informovala MS na svojej webovej stránke.
V Turčianskom Svätom Martine sa 4. augusta pred 155 rokmi konalo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Týmto aktom vznikla najvýznamnejšia kultúrno-spoločenská inštitúcia v dejinách slovenského národa. Bola druhá po spolku Tatrín, ktorý bol založený 26. augusta 1844.
V Martine sa v roku 1863 zišlo okolo 5000 ľudí, ktorí v príjemnej atmosfére, plnej národného sebauvedomovania, sa stali spoluzakladateľmi Matice slovenskej. Stretnutie národovcov malo najskôr duchovný rozmer, keď sa v rímskokatolíckom kostole a neskôr v evanjelickom chráme konali služby Božie okrem iného aj na počesť tisíceho výročia príchodu svätých Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu.
Po duchovnej časti zhromaždenia došlo k zasadnutiu prvých matičiarov. Rokovanie dočasného matičného výboru otvoril Ján Francisci, ktorý bol jeho predsedom. Novozaložená inštitúcia dokonca dostala dar 1000 zlatých od rakúskeho cisára ako príspevok na jej začínajúce pôsobenie. Ján Francisci predložil zhromaždeniu aj zozbieraných 94.000 zlatých na vznik MS.
Valné zhromaždenie prijalo uznesenie, že MS založili "na tisícročnú pamiatku pokresťančenia a založenia písomníctva slovanského". Na základe súčasného bádania v 21. storočí však môžeme konštatovať, že kristianizácia slovanského obyvateľstva na území Slovenska prebiehala už skôr - od začiatku 9. storočia, pred príchodom byzantskej misie v roku 863. Valné zhromaždenie zvolilo aj predsedu Matice slovenskej. Stal sa ním rímskokatolícky banskobystrický biskup Štefan Moyses. Prvým podpredsedom novozaloženej inštitúcie sa stal Karol Kuzmány, evanjelik a. v., superintendent patentálnych cirkevných zborov. Išlo o dohovor vtedy rozhodujúcich konfesií na Slovensku, ktoré v žičlivej atmosfére navrhli svojich kandidátov na dané posty. Obaja boli hlavnými predstaviteľmi národnej ustanovizne, ktorá sa stala nosnou obhajkyňou a predstaviteľkou národa slovenského.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové maďarskí predstavitelia využili oslabené pozície cisárskej moci a došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu. Následne nastala maďarizácia a uhorské úrady sa pozerali s nevôľou na účinkovanie Matice slovenskej. V roku 1875 ju uhorská vládna moc zatvorila, obnovili ju až 1. januára 1919.
Delegáti Snemu Matice slovenskej 17. septembra 2011 v Martine novelizovali stanovy.
Sídlom MS je Martin.
