< sekcia Kultúra

VIDEO: Minister Maďarič otvoril atraktívnu výstavu Kelti z Bratislavy

Zo slávnostného otvorenia výstavy Kelti z Bratislavy na Bratislavskom hrade. Na snímke zľava komisár výstavy Peter Barta a minister kultúry SR Marek Maďarič. V Bratislave 14. decembra 2016. Foto: TASR - Dano Veselský

Divák po jej zhliadnutí dostane konečne dojem, že Bratislava bola aj v minulosti pred 2000 rokmi úžasným mestom, osídlením mestského charakteru, ktoré malo svoju akropolu, opevnenie, remeselné osady.

Bratislava 14. decembra (TASR) - Po fenomenálnom úspechu výstavy Etruskovia z Perugie, ktorú pred viac ako rokom navštívilo vyše 30.000 ľudí, na Bratislavskom hrade dnes slávnostne otvorili výstavu Kelti z Bratislavy. Predstavuje významné nálezy na Bratislavskom hrade - úžasné rímske stavby postavené pre Keltov.

"Divák po jej zhliadnutí dostane konečne dojem, že Bratislava bola aj v minulosti pred 2000 rokmi úžasným mestom, osídlením mestského charakteru, ktoré malo svoju akropolu, opevnenie, remeselné osady," povedala pre TASR Margaréta Musilová, komisárka archeologickej výstavy, ktorá už bola tento rok v talianskej Perugii, od roku 1962 partnerskom meste Bratislavy.

Expozícia v rozšírenej podobe prezentuje návštevníkom keltské hrnčiarstvo, kovolejárstvo a mincovníctvo, ale aj keltsko-rímsku dlažbu. "Kelti vynašli rýchlootáčajúci kruh, na ktorom vyrábali skvelé nádoby, fľaše, poháre, razili mince, ktoré sú typickým symbolom bratislavského oppida. Našlo sa tu niekoľko pokladov strieborných a zlatých mincí, ktoré sú zvláštne názvami vládcov, ktorí si ich nechali raziť. Najznámejší je Biatec, Nonnos, Fariarix, poznáme zatiaľ 15 takých mien. Všetky poklady mincí sú vôbec prvýkrát vystavené na Bratislavskom hrade," podčiarkla Musilová.



Pred viac ako 2000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto - oppidum rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale i objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida. Na hradnom vrchu sa našli základy budov, ktoré nesú známky luxusu nad pomery regiónu. Obyvatelia týchto domov si zavolali rímskych remeselníkov, aby im vybudovali sídla podobné tým v Itálii. Výskumy v posledných rokoch ponúkli nový pohľad na interpretáciu nielen dejín Bratislavy, ale aj širšieho priestoru v oblasti stredného Dunaja.

Kelti na územie Slovenska priniesli dovtedy neznáme vynálezy, svoju keramiku nevyrábali v rukách, ale na hrnčiarskom kruhu, priniesli nožnice či rotačný žarnov. Boli šikovní kovotepci a umelci. Keltské mincovníctvo začalo éru razby mincí na území Slovenska a práve preto je Biatec z Bratislavy aj symbolom Národnej banky Slovenska.



Za veľmi atraktívnu označil výstavu, ktorá hovorí o starobylosti osídlenia Bratislavy, minister kultúry SR Marek Maďarič. "Kelti sú prvý aj po mene známy národ na našom území. Hovorí aj o tom, že toto územie nebolo, ako Rimania hovorili, hic sunt leones - tu žijú len levy. Kelti využívali staroveké rímske znalosti aj si na ten spôsob zrejme keltské kniežatá robili obydlia. Tie nálezy sú veľmi vzácne, atraktívne nielen pre nás, ale aj pre zahraničné návštevy. Vidíme tu znaky veľkej vyspelosti de facto tiež v istom zmysle našich predkov," poznamenal k zaujímavo poňatej expozícii, ktorá okrem početných nálezov ponúka tiež pohľad do podzemného priestoru pod nádvorím Bratislavského hradu na časť zvyškov antických architektúr z 1. storočia pred Kristom

Výstavu Kelti z Bratislavy môžu obdivovať návštevníci SNM - Historického múzea v suterénnych priestoroch paláca Bratislavského hradu do 1. októbra 2017.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.