Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Svoj filmový debut mal v roku 1964 vo filme Alfreda Gianettisa La ragazza in prestito po boku francúzskej herečky Annie Girardotovej.
Autor TASR
San Prospero/Bratislava 23. novembra (TASR) - Svetoznámy taliansky herec Franco Nero bol prvým umelcom, ktorý dostal cenu Hercova misia, ktorou oceňuje slovenský najvýznamnejší Medzinárodný filmový festival Art Film Fest herecké osobnosti. Od roku 1995 je tak na Moste slávy v Trenčianskych Tepliciach tabuľka s jeho menom. V stredu 23. novembra bude mať Franco Nero 75 rokov.
Narodil sa 23. novembra 1941 v malej dedinke San Prospero neďaleko Parmy v Taliansku. Franco Nero, vlastným menom Francesco Sparanero, sa už ako študent zaujímal o herectvo a začal organizovať študentské predstavenia, v ktorých aj účinkoval. Po malej úlohe na jednej prestížnej divadelnej škole sa presťahoval do Ríma, kde sa pridal k úzkej skupine hercov s cieľom nakrúcať dokumenty. Keďže si ešte stále nebol istý svojou špecializáciou, pracoval vo viacerých pozíciách v štábe. Svoj filmový debut mal v roku 1964 vo filme Alfreda Gianettisa La ragazza in prestito po boku francúzskej herečky Annie Girardotovej.
Po ňom nasledoval futuristický film Il terco occhio (Tretie oko, 1966) režiséra Mina Guerrinisa a malá rola Ábela v epose Biblia (1966) Johna Hustona. Jeho herecká sláva sa začala titulnou rolou v klasickom talianskom spaghetti westerne Django (1966) režiséra Sergia Corbuccisa. Po nej získal hlavnú úlohu Lancelota vo filme Camelot (1967). Za stvárnenie postavy rytiera na dvore kráľa Artuša vo filmovej verzii broadwayského muzikálu Camelot ho nominovali na Zlatý glóbus. V tomto filme sa spoznal so svojou dlhoročnou životnou partnerkou herečkou Vanessou Redgraveovou.
Franco Nero hral vo vyše 150 filmoch. Dostal ponuky od renomovaných režisérov, akými boli Damiano Damiani či Luis Buňuel. Publikum si získal predovšetkým postavami z kriminálneho prostredia, napríklad Il giorno della civetta (Deň sovy, 1968), L'istruttoria e chiusa: dimentichi (Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite, 1971), Confessione di un commissario di polizia al procuratore della repubblica (Priznanie policajného komisára prokurátorovi, 1971).
Za novú skúsenosť, ktorá rozširuje obzory, označil Franco Nero účinkovanie v českom filme Post Coitum v roku 2004 od slovenského režiséra Juraja Jakubiska. Herec sa nechal zlákať úlohou starnúceho fotografa a zvodcu. Franco Nero účinkoval aj v koprodukčnom filme Bathory (2008) režiséra Juraja Jakubiska, kde stvárnil kráľa Mateja II. V roku 2012 si zahral vo westerne Django Unchained (Divoký Django) pod režisérsku taktovkou Quentina Tarantina.
Jeho umelecká kariéra je nielen veľmi pestrá, bohatá ale aj umelecky nevyrovnaná. Hral v umelecky úplne podradných komerčných projektoch rovnako ako aj vo veľmi hodnotných umeleckých dielach.
V roku 1999 bol ocenení v americkom Los Angeles cenou Italian Film Awards a v roku 2003 na talianskom medzinárodnom filmovom festivale v Miláne.
Franco Nero je priaznivcom naivného umenia. Navštívil napríklad srbskú Kovačicu, založenú Slovákmi, aby si pozrel obrazy miestnej insity. Navštívil aj ateliér naivného maliara, českého speváka Františka Ringo Čecha a vlastní jeho obraz.
Narodil sa 23. novembra 1941 v malej dedinke San Prospero neďaleko Parmy v Taliansku. Franco Nero, vlastným menom Francesco Sparanero, sa už ako študent zaujímal o herectvo a začal organizovať študentské predstavenia, v ktorých aj účinkoval. Po malej úlohe na jednej prestížnej divadelnej škole sa presťahoval do Ríma, kde sa pridal k úzkej skupine hercov s cieľom nakrúcať dokumenty. Keďže si ešte stále nebol istý svojou špecializáciou, pracoval vo viacerých pozíciách v štábe. Svoj filmový debut mal v roku 1964 vo filme Alfreda Gianettisa La ragazza in prestito po boku francúzskej herečky Annie Girardotovej.
Po ňom nasledoval futuristický film Il terco occhio (Tretie oko, 1966) režiséra Mina Guerrinisa a malá rola Ábela v epose Biblia (1966) Johna Hustona. Jeho herecká sláva sa začala titulnou rolou v klasickom talianskom spaghetti westerne Django (1966) režiséra Sergia Corbuccisa. Po nej získal hlavnú úlohu Lancelota vo filme Camelot (1967). Za stvárnenie postavy rytiera na dvore kráľa Artuša vo filmovej verzii broadwayského muzikálu Camelot ho nominovali na Zlatý glóbus. V tomto filme sa spoznal so svojou dlhoročnou životnou partnerkou herečkou Vanessou Redgraveovou.
Franco Nero hral vo vyše 150 filmoch. Dostal ponuky od renomovaných režisérov, akými boli Damiano Damiani či Luis Buňuel. Publikum si získal predovšetkým postavami z kriminálneho prostredia, napríklad Il giorno della civetta (Deň sovy, 1968), L'istruttoria e chiusa: dimentichi (Vyšetrovanie sa skončilo, zabudnite, 1971), Confessione di un commissario di polizia al procuratore della repubblica (Priznanie policajného komisára prokurátorovi, 1971).
Za novú skúsenosť, ktorá rozširuje obzory, označil Franco Nero účinkovanie v českom filme Post Coitum v roku 2004 od slovenského režiséra Juraja Jakubiska. Herec sa nechal zlákať úlohou starnúceho fotografa a zvodcu. Franco Nero účinkoval aj v koprodukčnom filme Bathory (2008) režiséra Juraja Jakubiska, kde stvárnil kráľa Mateja II. V roku 2012 si zahral vo westerne Django Unchained (Divoký Django) pod režisérsku taktovkou Quentina Tarantina.
Jeho umelecká kariéra je nielen veľmi pestrá, bohatá ale aj umelecky nevyrovnaná. Hral v umelecky úplne podradných komerčných projektoch rovnako ako aj vo veľmi hodnotných umeleckých dielach.
V roku 1999 bol ocenení v americkom Los Angeles cenou Italian Film Awards a v roku 2003 na talianskom medzinárodnom filmovom festivale v Miláne.
Franco Nero je priaznivcom naivného umenia. Navštívil napríklad srbskú Kovačicu, založenú Slovákmi, aby si pozrel obrazy miestnej insity. Navštívil aj ateliér naivného maliara, českého speváka Františka Ringo Čecha a vlastní jeho obraz.
