Kultúra

Motív osobnosti Ľ. Štúra je častý u autorov plastík i v medailérstve

TASR, 11. januára 2016 8:00

Prvým výtvarným dielom tohto žánru je bronzová busta s poprsím od sochára Jozefa Pospíšila (1897 Siladice - 1976 Bratislava) z roku 1931, ktorá je dnes majetkom Literárneho múzea SNK.

Ilustračné foto Foto: TASR
Bratislava 11. januára (TASR) - Sochárske monumenty, pomníky, pamätníky a pamätné tabule, venované osobnosti Ľudovíta Štúra, sme prezentovali v prvej časti nášho cyklu, ktorá bola koncipovaná ako literárno-zemepisná prechádzka po nehnuteľných pamiatkach na Slovensku. Už v prvej polovici 20. storočia však u nás vznikajú aj komorné plastiky, spodobujúce osobnosť Ľudovíta Štúra.

Prvým výtvarným dielom tohto žánru je bronzová busta s poprsím od sochára Jozefa Pospíšila (1897 Siladice - 1976 Bratislava) z roku 1931, ktorá je dnes majetkom Slovenského národného múzea v Martine.

V priebehu niekoľkých rokov sa ukázalo, že sochár Jozef Pospíšil je priekopníkom tejto témy v dejinách nášho výtvarného umenia. Už v roku 1935 vytvoril reliéf portrétu Ľudovíta Štúra, ktorý je súčasťou pamätnej tabule na bývalom mestskom dome vo Zvolene. Jeho repliky dnes môžeme obdivovať na pamätnej tabuli, ktorá bola osadená na devínskom brale pri 100. výročí pamätnej vychádzky štúrovcov v roku 1836 a na bývalej budove Všeobecnej úverovej banky v Bratislave, kde uvádza Štúrovu ulicu. Bola osadená v roku 1943 na pamiatku 100. výročia uzákonenia spisovnej slovenčiny.

Bronzovú bustu Ľudovíta Štúra vytvoril v roku 1956 aj sochár František Gibala (1912 Krajná Poľana - 1987 Bratislava). Štúra v nej poňal ako filozofa, zamýšľajúceho sa nad osudom slovenského národa i celého slovanského sveta. Jedným z najkrajších sochárskych stvárnení Ľudovíta Štúra je bronzová busta, ktorá zdobí vchodový múr Jazykovedného ústavu SAV na Panskej ulici v Bratislave. Jej autorom je Alexander Ilečko (1937 Bratislava).

Komorné sochy v nadživotnej veľkosti, odliate do bronzu, no určené pre interiér, vymodelovali aj sochári Fraňo Štefunko (1903 Vlčkovce - 1974 Martin), Klára Patakiová (1930 Šahy) a Vojtech Matušinec (1917 Nitra - 1992 Nitra). Fraňo Štefunko sochu vytvoril vo svojom martinskom ateliéri v roku 1961 pre Maticu slovenskú. Socha je dnes súčasťou zbierkových fondov Slovenskej národnej knižnice a je umiestnená v expozícii jej Literárneho múzea. Predstavuje Štúra z obdobia jeho najväčších politických aktivít na uhorskom sneme. Socha Kláry Patakiovej, vytvorená v roku 1973, stvárňuje Ľudovíta Štúra s knihou v ruke, ako osnovateľa spisovnej slovenčiny a učiteľa i vodcu mladých štúrovcov. Vojtech Matušinec zasa vymodeloval Štúra (1966) ako mladučkého, dvadsaťročného študenta, dychtiaceho po vedomostiach.

Téma zaujala aj rezbára Štefana Hudeca (1941 Krásny les pri Handlovej), ktorý začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia vyrezal štylizovanú drevenú plastiku Ľudovíta Štúra a ktorá dnes patrí Historickému múzeu SNM v Bratislave. Niekoľko komorných figurálnych kompozícií osobnosti Ľudovíta Štúra na motívy jeho života v Modre v roku 1995 vytvoril aj keramikár Ignác Bizmayer (1922 Košolná). Z nich zaujme najmä dielo Ľudovít Štúr na lavičke s knihou. Sú majetkom Múzea Ľudovíta Štúra v Modre.

Motív osobnosti Ľudovíta Štúra je častý aj v medailérskej tvorbe. Medaily s jeho portrétom vytvorili Andrej Peter (1912 Palank pri Mukačeve - 2003 Kremnica) (rok vzniku 1981), Ľudmila Cvengrošová (1937 Radošina) (rok vzniku 1986), Marián Polonský (1943 Hubina) (rok vzniku 1996) a niektorí iní.

Prvý portrét Ľudovíta Štúra na našich bankovkách sa objavil na 50-korunovej bankovke v rokoch česko-slovenskej federácie, ktorá ako okolkovaná platila istý čas aj po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V rámci samostatnej Slovenskej republiky zažiaril na 500-korunovej bankovke, a to v rámci elegantnej a výtvarne dokonalej série bankoviek, ktoré navrhol Jozef Bubák (1950 Komárno - 2013 Bratislava). V roku 2015, v Roku Ľudovíta Štúra, Národná banka Slovenska vydala euromincu v hodnote 2 eurá so Štúrovým portrétom na rube.

Prvou poštovou známkou s portrétom Ľudovíta Štúra je 80-halierová známka belasej farby v rámci portrétovej série Štúr - Rázus - Hlinka, ktorá bola v obehu v rokoch 1943-1944. Druhou poštovou známkou so Štúrovým portrétom je známka 3-korunovej hodnoty červenej farby, ktorá vyšla už v Česko - Slovensku v roku 1948 pri príležitosti 100. výročia Slovenského povstania. Sériovo k nej patria ešte známky s portrétmi Hodžu a Hurbana, ktoré spoločne vytvárajú filatelistický aršík.

Prečítajte si aj:

8. januára 2016 9:21

Vrcholným obrazom so štúrovskou tematikou sú Slovenskí dobrovoľníci
Jedným z najpozoruhodnejších, no veľmi zriedka uvádzaným a medializovaným portrétom Štúra je tiež akvarel Jána Šípku.

sk
7. januára 2016 8:24

Prvým farebným portrétom Štúra je olejomaľba od maliara J. B. Klemensa
Obraz objednala Matica slovenská a bol to jeden z najzávažnejších kultúrnych počinov Matice slovenskej pri príležitosti 10. výročia jej založenia.

sk
31. decembra 2015 8:14

Zmysel pre humor sa u štúrovcov prejavil aj v literárnej tvorbe
Hovorí sa, že medzi štúrovcami bolo málo humoru a ani Ľudovít Štúr v tom vraj nevynikal.

sk
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

včera 22:00

VIDEO: Sagan má ďalší titul: Tento ani sám nečakal
Dnes večer si ho prevzal od ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka v priestoroch Národnej Banky Slovenska (NBS).

sk
včera 19:37

Poľsko vyšle do boja o Oscara novinku Andrzeja Wajdu s názvom Powidoki
Drámu, známu aj pod anglickým distribučným názvom Afterimage, premietli vo svetovej premiére na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte. video

sk
včera 18:16

Jana Kirschner začína turné Takmer sólo, ktoré je takmer vypredané
V slovenskej časti je naplánovaných sedem koncertov.

sk

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac