Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Na svetovom zozname UNESCO sú fujara, Terchovská muzika či bábkarstvo

Na archívnej snímke z 19. augusta 1968 v Terchovej sólista na fujare Jozef Peško z Bratislavy počas folklórneho festivalu Jánošíkov deň. Foto: TASR - Ján Valko
Na archívnej snímke z 13. novembra 2016 Horný kostol kalvárie v Banskej Štiavnici. Foto: TASR/Branislav Račko

Pribudla k nim 2. marca 2017 tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament. Najnovšie má šancu dostať sa do zoznamu UNESCO aj modrotlač.

Bardejov/Bratislava 4. mája (TASR) – V Bardejovských kúpeľoch sa v piatok 5. mája začne medzinárodná konferencia "Využitie značky UNESCO pre udržateľný rozvoj turizmu v regiónoch strednej Európy".

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) je jedinou odbornou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho a intelektového potenciálu svetového spoločenstva. UNESCO je známe aj vďaka takzvanému "svetovému dedičstvu". Tento pojem vznikol na základe Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972. Spomínaný dohovor vychádza z myšlienky, že na svete existujú miesta s takou výnimočnou hodnotou pre celý svet, že by mali byť považované za dedičstvo celého ľudstva, ktoré by zároveň požívalo zvláštnu ochranu, aby mohlo byť zachované aj pre ďalšie generácie.

Pod pojmom "kultúrne dedičstvo" si netreba predstavovať len kultúrne pamiatky v podobe monumentov či súborov kultúrnych predmetov. Kultúrne dedičstvo zahŕňa aj tradície, rituály, múzické umenie, spoločenské zvyklosti, slávnostné udalosti, vedomosti a skúsenosti týkajúce sa prírody a vesmíru, alebo vedomosti a zručnosti potrebné pre tradičné remeslá, ktoré možno súhrnne označiť pojmom nehmotné kultúrne dedičstvo alebo aj "žijúce dedičstvo" (angl. living heritage). Na ochranu tejto kategórie kultúrneho dedičstva, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu, bol v roku 2003 podpísaný Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva. Uchádzať sa o zápis do celosvetového zoznamu UNESCO sa dá až po tom, ako sa nehmotné dedičstvo dostane do národného zoznamu.

V národnom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa v súčasnosti nachádzajú fujara, Terchovská muzika, gajdy a gajdošská tradícia, Radvanský jarmok, aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, tradičné ručné zvonenie na zvony, čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamandrový sprievod, tradičné bábkarstvo na Slovensku a v Česku, modrotlač a horehronský viachlasný spev. Pribudla k nim 2. marca 2017 tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament. Modrotlač má šancu dostať sa do zoznamu UNESCO. Jej spoločnú nomináciu na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO podpísali 20. marca 2017 vo Viedni predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska.

Fujara, Terchovská muzika, gajdy a tradičné bábkarstvo sa už nachádzajú v svetovom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Fujara

Je krásny hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov (najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia). Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát. Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola fujara vyhlásená za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Na ilustračnej snímke detail zdobenia fujary.
Foto: TASR - Michal Svítok


Terchovská muzika

Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3- až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika je od 5. decembra 2013 zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Na archívnej snímke z 9. júla 1980 v Terchovej vystúpenie detského folklórneho súboru počas folklórneho festivalu Jánošíkove dni.
Foto: TASR - Vladimír Gabčo


Gajdy a gajdošská kultúra

Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sa dostali 2. decembra 2015. Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní na počúvanie, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.

Gajdy, ilustračné foto.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo


Bábkarstvo na Slovensku a v Česku

Slovenské a české bábkarstvo zapísali do prestížneho Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO 1. decembra 2016. Bábkové divadlo nie je pre slovenskú a českú spoločnosť len obľúbenou formou tradičnej zábavy, ale tiež spôsob, ako sprostredkovať víziu sveta a vzdelávací nástroj o morálnych hodnotách. Bábky sú väčšinou vyrobené z dreva a animované pomocou rôznych metód. Počiatočnými nositeľmi tohto umenia boli rodiny, ktoré cestovali s bábkarstvom. Bábkové divadlo je neoddeliteľnou súčasťou slovenského a českého divadla a má literárnu tradíciu. Vďaka mnohým tradičným udalostiam, ako sú sviatky, trhy a festivaly, bábkové predstavenia dnes možno stretnúť v rôznych formách, ktoré ale stále čerpajú z tradícií.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/František Iván


Slovenské lokality zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO



Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané pôvodné výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojou architektúrou, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje vieru, kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody. Objekty navrhnuté na zápis posudzujú odborníci (ICOMOS), ktorí návrh porovnávajú s objektmi zapísanými, navrhnutými alebo nenavrhnutými podobného charakteru a pri výbere zohľadňujú aj možné ohrozenie a schopnosť ochrániť objekt v budúcnosti.

Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva bol prijatý 16. novembra 1972 v Paríži a platnosť nadobudol 17. decembra 1975; pre Česko-Slovensko 15. februára 1991 (Oznámenie FMZV č. 159/1991 Zb.). Slovenská republika (SR) pristúpila k dohovoru 31. marca 1993 sukcesiou ako 134. štát.

21-členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnej konferencii, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz nasledovné kultúrne a prírodné lokality zo Slovenskej republiky:

Kultúrne lokality:



Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia

Mesto Banská Štiavnica sa nachádza na území stredného Slovenska. V stredovekom centre baníctva vyrástli mnohé renesančné budovy a paláce, v 16. storočí kostoly, námestia, Starý zámok a Nový zámok. Toto historické banské mestečko, dôležité ťažisko zlata a iných kovov v histórii, je zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 1993 so svojím historickým centrom a okolím.



Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia hradu

Spišský hrad patrí medzi najväčšie hrady v Európe. Známy je aj svojou expozíciou zbraní. Tvoria ho renesančné a gotické budovy, ktoré dali postaviť postupne viacerí panovníci a majitelia hradu. Nachádza sa na severnom Slovensku. Na Zozname svetového dedičstva UNESCO je Spišský hrad zapísaný od roku 1993.

Spišská Kapitula a Spišský hrad, archívne foto.
Foto: TASR


Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec

Vlkolínec je dedinka so 45 budovami, v ktorej dodnes žijú ľudia. V skanzene sa nachádzajú pôvodné drevené domy charakteristické pre stredoeurópsku oblasť a územie Slovenska v minulosti. Súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa Vlkolínec stal od roku 1993.

Vlkolínec, ilustračné foto
Foto: TASR/František Dejči


Historické jadro mesta Bardejov

Na námestí mesta Bardejov sa nachádza radnica zo 16. storočia, expozícia Ikony, stojí tam kostol sv. Egídia. Bardejov sa nachádza na východnom Slovensku. Na Zozname svetového dedičstva UNESCO je historické jadro mesta Bardejov zapísané od roku 2000.

Mesto Bardejov, ilustračné foto.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

Túto výsadu získali - Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, Artikulárny evanjelický kostol v Kežmarku, Artikulárny evanjelický kostol v Leštinách, Artikulárny evanjelický kostol v Hronseku, Gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša v Bodružali, Gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Ladomírovej a Gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej. Na Zozname svetového dedičstva UNESCO figurujú drevené kostoly od roku 2008.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku, archívne foto.
Foto: TASR - Veronika Klusková


Historické mesto Levoča

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku. Najvýznamnejšou a jedinečnou pamiatkou je Chrám svätého Jakuba so svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi. Levoča sa nachádza na severovýchodnom Slovensku a od roku 2009 je zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Na archívnej snímke vrcholné dielo Majstra Pavla z Levoče, najvyšší gotický oltár na svete s výškou 18,62 metra v Bazilike svätého Jakuba v Levoči.
Foto: TASR/Oliver Ondráš


Prírodné lokality:



Jaskyne a priepasti Slovenského krasu

Jaskyne v oblasti Slovenského krasu boli zaradené do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO spolu s jaskyňami na maďarskom území v roku 1995, zoznam bol rozšírený v roku 2000. Niektoré sú prístupné, iné nie. Najvzácnejšia je Ochtinská aragonitová jaskyňa a Dobšinská ľadová jaskyňa. Jaskyne sa nachádzajú v okrese Rožňava a Spišská Nová Ves.

Na archívnej snímke Jasovská jaskyňa, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras.
Foto: TASR/František Iván


Bukové pralesy Karpát v Národnom parku Poloniny a Vihorlat v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat

Karpatské bukové pralesy boli pôvodne bilaterálnym, dnes sú však už trilaterálnym svetovým prírodným dedičstvom. Nachádzajú sa v prírodných lokalitách Vihorlat okolo hrebeňa Vihorlatských vrchov, Havešová – medzi obcami Kalná Ráztoka a Stakčinská Ráztoka v okrese Snina a Rožok – v Národnom parku Poloniny, severovýchodne od obce Ulič. Na Zozname svetového dedičstva UNESCO figurujú Karpatské bukové pralesy od roku 2007.