Bratislava 15. septembra (Teraz.sk) – Čas nezastavíš a nedokázal to ani Peter Nagy, ktorý v tomto roku oslavuje tridsať rokov na česko-slovenskej profesionálnej hudobnej scéne. „Kradli sme srdcia dievčatám, bez toho, že by sme chceli. Pesničky o láske fungujú ako vŕtačka, urobia ti dieru do srdca a už sa tá láska valí von. To je sila piesne. Ale slávu netreba brať až tak vážne, aj keď je vzrušujúca... Je to nádherná prostitútka, ktorá zajtra bude šepkať chvály zas niekomu inému. Dôležité je skalné publikum, ktoré vníma, o čom sú piesne a dokáže sa ešte tešiť. Hudba je pozitívna vec a nie láska na jednu noc,“ rekapituluje po tridsiatich rokoch profesionálneho hrania pre Teraz.sk Peter Nagy.

Foto: Archív Petra Nagya

Jubileum oslávi na turné Peter Nagy The Best Of 30 rokov, pre fanúšikov pripravil tri koncerty, 6. novembra v Prahe, 11. novembra v Košiciach a 13. novembra v Bratislave. Zaznejú megahity Aj tak sme frajeri, S nohami na stole, Láska je tu s nami či So mnou nikdy nezostarneš. Spoločnosť mu budú robiť hostia – Petr Janda a Jožo Ráž v Prahe, Janek Ledecký a Zuzana Smatanová v Košiciach a Bratislave. Peter chystá aj niekoľko prekvapení, na turné sa predstaví aj ako hráč na fujare.

Začínal s Pihovatou dívkou

Aké teda boli tri desaťročia na profesionálnej hudobnej scéne? „Ja som človek veľmi senzitívny a momentálne veľmi spokojný a šťastný. Tak to vezmem z „balónového nadhľadu“ - som jeden z tých, ktorí to šťastie mali, každý deň som totiž pracoval na tom, aby sa to šťastie zlakomilo na mňa... Začalo to v mojich pätnástich v puberte. Keď moji rovesníci chodili na diskotéky, ja som sedel doma a cvičil na gitaru ako samouk a čítal som poéziu desiatok básnikov a textárov. A hlavne s veľkou pokorou počúval piesne iných - slovenských, českých a zahraničných umelcov. Učil som sa od nich, lebo boli úspešní. Fakt to stojí za to,“ spomína hudobník.

Petrova prvá gitara bola výsledkom dohody s otcom – ak donesie na vysvedčení z deviatej triedy samé jednotky, tak mu ju otec kúpi. Vysvedčenie s jednotkami domov aj doniesol a gitaru dostal. Prvé akordy sa naučil na dvore na Štúrovej ulici v Prešove, kde vyrastal. Prvými pesničkami, ktoré sa naučil, boli Pihovatá dívka od Pavla Nováka a Kdo vchází do tvých snů, má lásko Václava Neckářa. Pri pesničke Imagine od Johna Lennona sa už začínal učiť po anglicky. Prvá gitara, ktorá stála 250 korún, bola pre Petra v tej dobe pokladom. Po roku však chcel lepšiu a otec mu povedal - choď si zarobiť. Celé prázdniny brigádoval, aby si mohol kúpiť lepšiu, väčšiu gitaru. Aj si ju kúpil.

Foto: Archív Petra Nagya

Sám s gitarou absolvoval aj prvé vystúpenie. „Bolo to na nejakej súťaži amatérskych spevákov v roku 1974 v rodnom Prešove. Ja som tú súťaž na moje prekvapenie vyhral. A to s vlastnou piesňou. Prvá cena bola možnosť nahrať svoju pieseň v profi štúdiu s profi kapelou v rozhlase. To bolo niečo! Mal som 17 a krútila sa mi z toho hlava,“ spomína Peter.

Profesor Indigo

V roku 1977 nahral prvé snímky v košickom rozhlase. V roku 1980 bol spevákom skupiny Profily, potom bol členom skupiny Karola Witza, s ktorým nahral prvé skladby aj prvý hit Profesor Indigo. „Po úspechu tejto pesničky som dostal ponuku spievať v Moduse po odchode Mira Žbirku. Ale neporozumeli sme si, pretože Janko Lehotský nechcel pristúpiť na moju podmienku, že aj ja budem písať pesničky pre skupinu. Chvíľu som sa nevedel s tou myšlienkou rozlúčiť, pretože to vtedy bola najpopulárnejšia kapela.“

V novembri 1983 založil skupinu Indigo, prvý koncert mali 13. januára 1984 v Banskej Bystrici. „Bol to nádherný pocit, vypredaný „dvoják“ (2 koncerty za sebou), ľudia už spievali s nami vtedy čerstvo „zhitovelé“ piesne Profesor Indigo, So mnou nikdy nezostarneš, Už je tu láska. A tie pekné dievčatá pod pódiom, to sa nám s chlapcami z kapely hrozne páááčilo (!). Mal som vždy šťastie na remeselne výborných muzikantov, ktorí boli invenční, uletení, blázniví...ale profi. Začal sa mi plniť môj neuveriteľný sen.“

Foto: Archív Petra Nagya

Státisícové predaje platní

V máji 1984 na Bratislavskej lýre zaspieval Peter pesničku Kristínka iba spí a pár týždňov nato vychádza debutový album Chráň svoje bláznovstvá, jeho predaj prevýšil hranicu 500 tisíc LP platní. Po roku vychádza druhý album Mne sa neschováš. Jeho predaj prevýšil hranicu 600 tisíc výliskov. Čo je ale podstatné, čo rok, to jeden vydaný album. Až do roku 1992. Koncerty, platne a hlavne hity, to prinášalo aj popularitu. Za rok 1982 bol Peter Nagy v ankete Zlatý slávik na 45. mieste, rok nato už na 4. mieste. Za rok 1984 bol druhý (Miro Žbirka tretí), za rok 1985 anketu jasne vyhral, keď získal 17 tisíc hlasov, druhý Dalibor Janda ich mal o 5 tisíc menej a tretí Karel Gott dostal 10 tisíc. Bol druhým zlatým slávikom po Mirovi Žbirkovi, ktorý ho získal za rok 1982. Až do konca tejto populárnej ankety v roku 1991 bol Peter vždy na prvých miestach, za roky 1986 a 1987 zhodne druhý za Daliborom Jandom, za rok 1988 piaty.

Foto: Archív Petra Nagya

„Myslím si, že to bolo veľmi krásne a zároveň zbytočne emotívne. Vtedy som po prvýkrát pocítil ako je naša branža veľmi emotívna, ohlasy boli ultra plus alebo ultra mínus. Ja sa teraz ani nečudujem tým niektorým chlapcom, čo žiarlivo postávali bokom. Kradli sme srdcia ich dievčatám, bez toho, že by sme chceli. Pesničky o láske fungujú ako vŕtačka, urobia ti dieru do srdca a už sa tá láska valí von. To je sila piesne. Ale slávu netreba brať až tak vážne, aj keď je vzrušujúca.. Je to nádherná prostitútka, ktorá zajtra bude šepkať chvály zas niekomu inému. Dôležité je skalné publikum, ktoré vníma, o čom sú piesne a dokáže sa ešte tešiť. Hudba je pozitívna vec a nie láska na jednu noc,“ dodáva Peter.

Foto: Archív Petra Nagya

Dievčatá v Lucerne odpadávali

Bolo to veľmi náročné ale krásne obdobie, 20 až 25 koncertov mesačne, čiže okolo tristo koncertov ročne. Okrem hotelovej izby bolo jeho miestom odpočinku predovšetkým zadné sedadlo auta. V lete mali dvojmesačnú pauzu, prvý mesiac skladal pesničky a druhý mesiac strávili v nahrávacom štúdiu. Núka sa otázka na najkrajší či najväčší koncert. „Určite to bola moja prvá Lucerna (najťažšie pódium Československa) v roku 1985. Museli sme hrať ešte jeden koncert naviac, jedno dievča spadlo z balkóna od nadšenia pri fandení medzi ľudí dolu, ale našťastie nič sa jej nestalo. Ďalších sedemnásť odpadlo a naši technici ich nosili do zákulisia k saniťákom. Smiali sme sa, tešili sa.. taká pozitívna hystéria. proste všetko okolo mňa a kapely Indigo vtedy bolo v štýle „chráň svoje bláznovstvá“.

Najväčší koncert, alebo snáď pre mňa najmilší bol takisto v pražskej Lucerne v roku 2006, koncert k vydaniu albumu Peter Nagy Duety, čo bolo jedenásť skvelých a umelecky uznávaných hostí na jednom CD a jednom pódiu so mnou - s človekom z Prešova, ktorému sa splnil tínedžerský sen - robiť obyčajné pesničky. Na tomto albume spievali so mnou duety Petr Janda, Janek Ledecký, Jožo Ráž, Zuzka Smatanová, Miro Žbirka, Petr Muk, Petr Bende, Vašo Patejdl a Pavol Hammel.

Foto: Archív Petra Nagya

Sám s nohami na stole

Hudba a popularita s ňou spojená priniesla Petrovi aj množstvo nezabudnuteľných chvíľ. Medzi tými „naj“ je aj tá, ktorá nie je priamo z koncertného pódia. „Raz som robil rozhovor v živom vysielaní jedného rádia. Prišiel tam v tej chvíli e-mail od fanúšika, ktorý chodil na moje koncerty a ten napísal: Vaše písnička S nohami na stole byla jednou z věcí, která mě nakopla a dodávala sílu při onemocňení s rakovinou. Díky Vám za ní!“ Aby ste mi verili, originál scan tohto e-mailu zverejním na svojej facebookovej stránke.“

Fotograf

Peter Nagy sa do povedomia verejnosti zapísal aj ako fotograf. „Ja už dva roky nefotím, sústreďujem sa teraz na muziku, na koncerty s kapelou. Fotiť som sa naučil z knižiek a od kamarátov profi fotografov, čo ma fotili ako speváka. Je to podobné ako s gitarou - remeslo, čo sa učíš s pokorou a učíš sa to celý život. Ja som muzikant a skladateľ, ale fotenie mám len ako spôsob vyjadrenia obdivu k žene... Tento rok som mal veľkú výstavu umeleckých fotografií na Bratislavskom hrade, vyšli mi dve samostatné knihy mojich fotografií v renomovaných vydavateľstvách - Book 1 a Láskavé piesne - a veľa kalendárov počas dvanástich rokov, čo sa umeleckej fotke venujem. Bol som oficiálnym fotografom Českej MISS a čo ja viem čo ešte. Ale muzika je najlepšia ženská ...tam sa viem vyjadrovať najlepšie.“