Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Kultúra

Návštevy Ľ. Štúra v Banskej Bystrici pripomína pamätná tabuľa

Ilustračná snímka Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Ľudovít Štúr po prvý raz navštívil Banskú Bystricu cez letné prázdniny v roku 1835.

Bratislava 4. januára (TASR) - Koncom septembra 2015 v budove Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici odhalili na pamiatku Ľudovíta Štúra pamätnú tabuľu. Pripomína dve Štúrove viacdňové návštevy v tomto meste.

Ľudovít Štúr po prvý raz navštívil Banskú Bystricu cez letné prázdniny v roku 1835 ešte ako poslucháč teológie na evanjelickom lýceu v Bratislave, no už ako podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej. Prišiel tam na pozvanie spolužiaka, Banskobystričana Samuela Vanku, ktorý mu ponúkol bývanie u jeho rodičov v Dolnej Striebornej ulici. Ľudovít Štúr prijal pozvanie veľmi rád, lebo už dávnejšie túžil navštíviť a bližšie spoznať toto starobylé slovenské mesto. A v skrytu duše sa nádejal, že sa osobne stretne aj s Karolom Kuzmánym, ktorý tam už tretí rok pôsobil ako evanjelický kňaz a vo svojich 29-ich rokoch bol uznávanou osobnosťou.

Ľudovít Štúr sa s Kuzmánym v Banskej Bystrici naozaj stretol a bol jedným z prvých, čo sa dozvedeli o Kuzmányho zámere vydávať literárny časopis Hronka. Na druhý rok sa to stalo skutočnosťou. V jej druhom zväzku (čísle) Ľudovít Štúr uverejnil báseň Óda na Hronku. Bola to prvá Štúrova báseň, ktorá mu vyšla tlačou. Traduje sa, že Ľudovít Štúr si často spomínal, ako mu u Vankov chutili bryndzové halušky a haruľa.

Po druhý raz Štúr navštívil Banskú Bystricu 2. februára 1849 v rámci vojenského ťaženia druhej dobrovoľníckej výpravy ako jej hlavný politický vodca. Zotrval tam päť dní a bol ubytovaný v hostinci U raka, v budove, ktorá dodnes stojí na Námestí SNP. Tam za ním prišiel aj jeho priateľ, lekár a nastávajúci spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, aby intervenoval v prospech známeho, penzionovaného cisársko-kráľovského poručíka „a teraz majora banskobystrickej gardy“ a „jeho prajného suseda“, aby sa mu nič nestalo. Svedectvo o tom nám Laskomerský podal vo svojom Vlastnom životopise, ktorý neskôr vyšiel v dvoch zväzkoch pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života.

Piateho februára 1849, pred odchodom z Banskej Bystrice, Ľudovít Štúr vystúpil na zhromaždení v stoličnej sieni župného dumu s prejavom, „aký Banská Bystrica ešte nikdy nepočula“.

Budova župného domu v Banskej Bystrici sa zachovala dodnes a je v nej Štátna vedecká knižnica. Na pamiatku Štúrovho študentského pobytu v nej, no najmä na pamiatku jeho vystúpenia v župnom dome, bola 28. septembra 2015 v tomto „autentickom prostredí budovy na prvom poschodí, pred vstupom do spoločenskej sály“ odhalená pamätná tabuľa. Je na nej tento text: „Ľudovít Štúr vystúpil na zhromaždení v župnom dome 5. 2. 1849 s prejavom za slobodu a práva slovenského národa.“