< sekcia Kultúra

Oceňovaný český režisér František Vláčil sa narodil pred 95 rokmi

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

V období normalizácie, po roku 1968, sa František Vláčil venoval dokumentárnej tvorbe a vytvoril napríklad dokument Praha secesní (1974).

Český Těšín/Bratislava 19. februára (TASR) – František Vláčil mal medzi filmármi povesť talentovaného tvorcu, ktorý sa podpísal pod hodnotné diela českej filmovej histórie. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (1998) si prevzal prestížnu cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. V utorok 19. februára uplynie od narodenia českého režiséra a scenáristu 95 rokov.

František Vláčil sa narodil 19. februára 1924 v Českom Těšíne. Na brnianskej univerzite študoval estetiku a dejiny umenia. Počas štúdií externe spolupracoval so skupinou kresleného a bábkového filmu. V rámci svojho ďalšieho pôsobenia v Štúdiu populárno-vedeckých a náučných filmov prešiel postupne všetkými funkciami a prácami filmového štábu. V roku 1949 ukončil vysokoškolské štúdium a ďalšie dva roky režíroval inštruktážne a populárno-vedecké filmy. V rokoch 1951-1958 pôsobil v Československom armádnom filme.

Jeho prvým samostatným hraným filmom bola poéma Skleněná oblaka (1958), v ktorej už uplatňoval metódu vyjadrovania pomocou metafor a symbolov. V roku 1958 film dostal zvláštny diplom v kategórii experimentálnych filmov. Jeho prvý dlhometrážny film Holubica (1960) vznikol na Barrandove, Vláčil zaň získal viacero medzinárodných ocenení a otvoril mu cestu do filmárskej elity.

Nasledovala historická balada Ďáblova past (1961), Vláčilov prvý pokus o historický film. Historickou snímkou bol aj jeho najslávnejší film Markéta Lazarová (1967), ktorého dej sa odohrával v rannom stredoveku. Podľa väčšiny filmových kritikov je Markéta Lazarová najlepším filmom československej produkcie. Snímka vznikla ako adaptácia románu Vladislava Vančuru a dokazuje Vláčilovo veľké výtvarné nadanie. V úlohe Markéty prvý raz na filmovom plátne zažiarila slovenská herečka Magda Vášáryová. Okrem pôvabnej Slovenky sa objavil v snímke aj ďalší slovenský herec Ivan Palúch.

V roku 1967 režisér dokončil ďalší historický film Údolí včel, o sile náboženského fanatizmu medzi členmi rytierskeho rádu. Na snímke sa scenáristicky podieľal Vladimír Körner, ktorý je tiež autorom scenára k filmu Adelheid (1969), psychologického príbehu z obdobia po druhej svetovej vojne.

V období normalizácie, po roku 1968, sa František Vláčil venoval dokumentárnej tvorbe a vytvoril napríklad dokument Praha secesní (1974).

Režisérsky sa podpísal aj pod pôsobivú baladu Stíny horkého léta (1977), ktorá sa odohráva po skončení druhej svetovej vojny v beskydských lesoch. Film o rodine uväznenej nepriateľskou skupinou má skvelé obsadenie, v ktorom excelovala česká herečka Marta Vančurová. Slovenský herec Juraj Kukura odohral v snímke, podľa kritiky, najväčší part svojej hereckej kariéry. Medzinárodný filmový festival Karlove Vary ocenil snímku cenou Křišťálový globus v roku 1978.

Už úvodnými zábermi na vyľudnené, zasnežené bulváre elegantného Petrohradu strháva Vláčilov televízny film Albert na seba nevšednú pozornosť. Filmový tvorca nakrútil v roku 1985 adaptáciu rovnomennej poviedky klasika ruskej literatúry 19. storočia Leva Nikolajeviča Tolstého. V centre rozprávania stojí mimoriadne nadaný hudobník Albert (Jaroslav Filip), predtým prvý huslista petrohradskej opery, teraz alkoholik a troska, žijúca na okraji spoločnosti. V snímke, kvality ktorej ocenili v roku 1989 aj na Medzinárodnom televíznom festivale v Tokiu Zvláštnou cenou poroty, vytvoril Jaroslav Filip jednu zo svojich najlepších filmových úloh.

O živote Františka Vláčila vzniklo niekoľko dokumentov. Jedným z nich bol medailón V síti času (1989) od režiséra Františka Uldricha. V roku 1993 udelili umelcovi za celoživotné dielo Českého leva. Na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch (1998) si prevzal prestížnu cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.

Filmový tvorca bol v roku 1995 prezidentom Českej filmovej a televíznej akadémie.

František Vláčil zomrel 28. januára 1999 v Prahe vo veku nedožitých 75 rokov.

V roku 2013 získal in memoriam Cenu Ministerstva kultúry ČR za prínos v oblasti kinematografie a audiovízie.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.