Bratislava 1. júla (TASR) - Druhým moderným životopiscom osobnosti Ľudovíta Štúra bol historik a vysokoškolský pedagóg Ján Hučko (1929-2001), rodák zo Starej Turej. V roku 1984 vydal vo vydavateľstve Osveta v Martine ako 5. zväzok edície Tradícia a dnešok rozsiahle dielo Život a dielo Ľudovíta Štúra. Kniha sa stretla s veľkým ohlasom čitateľskej i odbornej verejnosti. Navyše, mala príťažlivý vzhľad. Čiernobiele obrazové dokumenty boli zalomené priamo v texte, takže kniha do istej miery pripomínala obrazovú publikáciu. Tento dojem ešte umocňovalo zaradenie farebnej obrazovej prílohy na záver. Preto nebolo nijakým prekvapením, že dielo vyšlo v roku 1988 v druhom, textovo mierne doplnenom vydaní, v tom istom vydavateľstve ako 8. zväzok tej istej edície.

Aj keď autor musel zaznamenať všetky základné fakty zo Štúrovho života, v diele sa zameral na ideový vývin osobnosti Ľudovíta Štúra, na postupné formovanie a následné formulovanie jeho svetonáhľadu v historickom kontexte danej doby. Po úvodnej, takpovediac povinnej kapitole Mladé roky Ľudovíta Štúra nasledujú kapitoly Ideové formovanie jeho osobnosti, Prvé kroky v národnobuditeľskej práci a Na čele Spoločnosti. Svetonázorový vývin, v ktorých potvrdil prioritu svojej koncepcie. Inými slovami, nešlo mu len o samotný životný príbeh Ľudovíta Štúra, ale o to, aby sprítomnil filozofiu dejín nášho národného obrodenia. Preto venuje veľkú pozornosť slovenskému národno-politickému hnutiu v 40-ych rokoch 19. storočia, Štúrovmu zápasu o prestavbu slovenskej spoločnosti, a to rovnako z pozície novinára a politického publicistu, ako aj z pozície poslanca Uhorského snemu.

Nemohol, pravdaže, vynechať ani boj Štúra a štúrovcov o literárny piedestál slovenčiny, no urobil tak na pozadí organizačného zabezpečenia tohto úsilia v spolku Tatrín.

Rozsiahla je aj kapitola Štúr v revolučných rokoch 1848-1849. Štúrovo pôsobenie v tomto ozbrojenom zápase, ktoré malo charakter ľudového povstania, autor vníma a opisuje s dôrazom na medziľudské vzťahy, ktoré v nenormálnych podmienkach ozbrojených stretov majú vždy špecifický charakter. Napriek tomu, pozícia Ľudovíta Štúra ako ideového vodcu zostáva aj v tomto čase neotrasiteľná. Bojuje za práva dovtedy prehliadaného slovenského národa aj s vedomím, ktoré mu v tom čase napísal Pavel Jozeffy, významný hodnostár evanjelickej cirkvi a vedúci viacerých slovenských deputácií vo Viedni: „Hájime svätú vec národa, ale nevieme, či uvidíme nami žiadané šťastné Slovensko.“