Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Rozhanovce sa zapísali do našej histórie veľkou bitkou medzi vojskami uhorského kráľa Karola Róberta a vtedajšími oligarchami Omodejovcami a ich spojencom Matúšom Čákom Trenčianskym.
Autor TASR
Bratislava 13. mája (TASR) - V 19. a ešte dlho aj v 20. storočí oficiálna cesta z Košíc do Prešova a naopak viedla cez obec Rozhanovce. Rozhanovce sa zapísali do našej histórie veľkou bitkou medzi vojskami uhorského kráľa Karola Róberta a vtedajšími oligarchami Omodejovcami a ich spojencom Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorí odmietali uznať kráľovský majestát Karola Róberta a jeho potomkov. Rozhodujúca bitka sa odohrala v piatok 15. júna 1312 na pomedzí Košickej hory a údolím rieky Torysy. Po ťažkom a krvavom boji nakoniec zvíťazilo kráľovské vojsko. V rozhodujúcej fáze bitky mu prišli na pomoc vojenské oddiely mesta Košice. Kráľ na to nikdy nezabudol a počas svojej vlády udelil Košiciam mnohé výsady.
Touto cestou išli 2. marca 1849 z Košíc do Prešova aj Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. „Utešená Mezopotámia hornádsko-toryská nútila nás spustiť sklá na koči. Tam Rosianovce na ľavom brehu Torysy, blížili sme sa k nim. Sme tu na poliach bitky pred 536 rokmi Matúšom Trenčianskym proti votrelcovi Karolovi Róbertovi zvedenej, nešťastnej. História nedá prísť duši k pokoju. Preletelo poltisícročie nad národom slovenským, v službe ktorého my tuná dvanásti ozbrojení cestu konáme. (...) Keby národ vedel, čo tu stratil r. 1312, že tu leží pochovaná jeho sloboda, jeho samostatnosť, či by bolo dnes toľko tisícov jeho synov, toľké stá jeho lechov a bojarov? (...) Odrodilstvo - ty si stará potvora hneď od počiatkov pekla. I na poliach rozhanovských nad Torysou odrodilstvo zvíťazilo a národ náš vyše pol tisíca liet trpí a nesie následky pádu ozorného.“ Tak si spomína na svoje pocity Jozef Miloslav Hurban v životopisnom diele Ľudovít Štúr, keď prechádzali okolo Rozhanoviec a ich lúčnatého chotára. No vzápätí zaznamenal aj optimistickú myšlienku Ľudovíta Štúra, ktorý prerušil jeho úvahu o udalostiach spred vyše päťsto rokov: „Ale že sme my predsa až sem prísť museli, Jožko, či to nie je predsa poetická myšlienka...?“
Dnes je na lúke pod úpätím Košickej hory pamätník pripomínajúci Bitku pri Rozhanovciach. Je to mohutný balvan v symbolickom tvare plameňa. Do kameňa je vytesaný obrys jazdca, ktorý nesie zástavu s erbom Košíc. V spodnej časti pamätníka je rímskymi číslicami uvedený rok MCCCXII (1312). Pamätník bol odhalený v roku 2012 ako súčasť programu rekonštrukcie Bitky pri Rozhanovciach. Vzhľadom na Hurbanov presný záznam v knihe Ľudovít Štúr je to však aj pamätné miesto na účinkovanie Ľudovíta Štúra v našich dejinách a svedok vnímania našich národných dejín očami oboch protagonistov. (Ešte treba poznamenať, že Záborského dráma Bitka u Rozhanoviec vznikla až v roku 1865.)
Touto cestou išli 2. marca 1849 z Košíc do Prešova aj Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. „Utešená Mezopotámia hornádsko-toryská nútila nás spustiť sklá na koči. Tam Rosianovce na ľavom brehu Torysy, blížili sme sa k nim. Sme tu na poliach bitky pred 536 rokmi Matúšom Trenčianskym proti votrelcovi Karolovi Róbertovi zvedenej, nešťastnej. História nedá prísť duši k pokoju. Preletelo poltisícročie nad národom slovenským, v službe ktorého my tuná dvanásti ozbrojení cestu konáme. (...) Keby národ vedel, čo tu stratil r. 1312, že tu leží pochovaná jeho sloboda, jeho samostatnosť, či by bolo dnes toľko tisícov jeho synov, toľké stá jeho lechov a bojarov? (...) Odrodilstvo - ty si stará potvora hneď od počiatkov pekla. I na poliach rozhanovských nad Torysou odrodilstvo zvíťazilo a národ náš vyše pol tisíca liet trpí a nesie následky pádu ozorného.“ Tak si spomína na svoje pocity Jozef Miloslav Hurban v životopisnom diele Ľudovít Štúr, keď prechádzali okolo Rozhanoviec a ich lúčnatého chotára. No vzápätí zaznamenal aj optimistickú myšlienku Ľudovíta Štúra, ktorý prerušil jeho úvahu o udalostiach spred vyše päťsto rokov: „Ale že sme my predsa až sem prísť museli, Jožko, či to nie je predsa poetická myšlienka...?“
Dnes je na lúke pod úpätím Košickej hory pamätník pripomínajúci Bitku pri Rozhanovciach. Je to mohutný balvan v symbolickom tvare plameňa. Do kameňa je vytesaný obrys jazdca, ktorý nesie zástavu s erbom Košíc. V spodnej časti pamätníka je rímskymi číslicami uvedený rok MCCCXII (1312). Pamätník bol odhalený v roku 2012 ako súčasť programu rekonštrukcie Bitky pri Rozhanovciach. Vzhľadom na Hurbanov presný záznam v knihe Ľudovít Štúr je to však aj pamätné miesto na účinkovanie Ľudovíta Štúra v našich dejinách a svedok vnímania našich národných dejín očami oboch protagonistov. (Ešte treba poznamenať, že Záborského dráma Bitka u Rozhanoviec vznikla až v roku 1865.)
