Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 17. máj 2024Meniny má Gizela
< sekcia Kultúra

Pred 80 rokmi sa narodil spisovateľ Juraj Šebo

Na snímke spisovateľ Juraj Šebo počas prezentácie dvoch knižných noviniek Juraj Šebo: Bratislavské kaviarne, krčmy a vinárne 1960-1989 a Alfonz Gum: Alfonzova šťastná žuvačka v Letnej čitárni U červeného raka v Bratislave 4. augusta 2020. Foto: TASR – Jaroslav Novák

K písaniu ho inšpiroval spolužiak na stretávke zo strednej školy Kamil Peteraj, ktorému sa páčila jeho Kniha spomienok.

Bratislava 12. decembra (TASR) - Literárnej tvorbe sa začal venovať až v dôchodkovom veku. K písaniu ho inšpiroval spolužiak na stretávke zo strednej školy Kamil Peteraj, ktorému sa páčila jeho Kniha spomienok. Spisovateľ Juraj Šebo napísal za 12 rokov spolu 20 kníh.

Od narodenia Juraja Šeba, ktorý vo svojich knihách zmapoval život Bratislavy, pričom sa venoval najmä fenoménom a dekádam hlavného mesta, uplynie v utorok 12. decembra 80 rokov.

Narodil sa 12. decembra 1943 v Bratislave do maloburžoáznej rodiny. "Detstvo strávil v kruhu veľkej rodiny striedavo na Trnávke (vtedy na Dornkappli), kde jeho opapa vlastnil krčmu a omama krajčírsky salón a v Starom meste u rodičov v Manderláku, kde bývali alebo u tety na Leningradskej ulici. K jeho obľúbenej zábave patrilo, hneď ako sa naučil hodiny, rátať koľko áut prejde za hodinu ulicou. V roku 1948 ich bolo päť," povedala pre TASR spisovateľova dcéra Jana Šebová.

Šebov otec pracoval ako dentista, mama bola ženou v domácnosti. Rodičia počas 2. svetovej vojny v jednom zo svojich bytov ukrývali sedemčlennú židovskú rodinu v priamom susedstve s kanceláriou nemeckého dôstojníka. Po páde železnej opony získala jeho mama vyznamenanie Spravodlivý medzi národmi, ktoré udeľuje Izrael.

Po nástupe komunistov v roku 1948 jeho otcovi skonfiškovali stroje a v roku 1950 ho na základe neopodstatneného udania zatkli. Spočiatku mal pre tieto okolnosti Juraj Šebo problém študovať. Napokon ho prijali na strednú všeobecnovzdelávaciu školu na Makarenkovej ulici v Bratislave (dnes Gymnázium Alberta Einsteina). Po maturite si dal prihlášku za letca do Žiliny, ale neprijali ho. Študoval teda odbor spojov na tej istej Vysokej škole dopravnej v Žiline.

"Otec bol ako študent spevákom v kapele Sírius. Skupina sa skladala z českých študentov, vynikajúcich muzikantov, preradených v rámci preloženia fakulty z Prahy do Žiliny. Otec mal podobný hlasový rozsah a zafarbenie ako jeho celoživotný idol Elvis Presley, ktorý pobláznil mládež na celom svete," pripomenula Jana Šebová. Pesničky sa v noci počúvali na rádiu Luxemburg, prepisovali sa a v anglickom jazyku štýlom Elvisa spievali ďalej. Kapela ukončením štúdia v roku 1968 zanikla. Počas promócie vpadli do Československa vojská Varšavskej zmluvy.

Po skončení vysokej školy nastúpil Juraj Šebo do služieb slovenskej pošty, ktorej zostal verný celý život. Až do roku 2003 pôsobil ako technický námestník pre poštu a PNS pre západoslovenský kraj, pričom bol aj prezidentom Asociácie zásielkového obchodu. Pracovne navštevoval aj Kosovo, kde prijal výzvu vybudovať poštovú sieť.

V roku 2008 mu udelili titul Osobnosť Bratislavy a od OZ Devínska dostal cenu za mimoriadny prínos pre šírenie dobrého mena Devínskej Novej Vsi, kde žil a tvoril.

Juraj Šebo napísal niekoľko kníh o Bratislave v rôznych časových obdobiach - Zlaté 60. roky (2008), Normálne 70. roky (2009), Budovateľské 50. roky (2010), Reálne 80. roky (2010). V tom istom roku vydal aj knihu Také bolo PKO, v ktorej zachytil polstoročie výnimočného PKO, odsúdeného na zbúranie.

Nasledovali knihy Slobodné 90. roky (2011), Turbo milénium (2012), Budmerice. História – osobnosti – spomienky (2013), Vojnové 40. roky (2014), Tehelné pole. Chrám futbalu (2014), Najlepšie z môjho života (2014), Bratislavské korzo (2015), Krízové roky 30. (2015), Legenda V klub (2015), či Pionierske 50. roky (2016).

V knihe Útek z pekla (2017) zmapoval príbeh svojho birmovného otca Arnošta Rosina, ktorého v roku 1942 deportovali do Auschwitz-Birkenau, no podarilo sa mu odtiaľ ujsť.

Vo svojej tvorbe pokračoval titulmi (Ne)všedné myšlienky (2018) a pre niekoho kontroverznej knihe Útek do pekla (2020). V nej opísal príbeh mladého delostrelca, rodáka z Petržalky, Gustava Wendrinského, ktorý slúžil vo Waffen-SS. Podarilo sa mu zničiť 45 tankov protivníka jediným kanónom, čo je najvyšší počet tankov zničených jedným protitankovým delom počas 2. svetovej vojny. "Kniha nie je oslavou fašizmu, ale poukazuje ako mladícka nerozvážnosť môže mladému človeku zničiť budúcnosť," pripomenula Šebová.

Poslednou Šebovou knihou bola Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 - 1989 (2020). Je oslavou kaviarenského a krčmového života, kde sa dalo hovoriť o literatúre, politike, ale aj o obyčajnom živote.

"Momentálne sú v otcovom počítači dve nevydané knihy, ktoré čakajú na seriózneho vydavateľa a to Slovenka v službách OSS neskôr CIA a Bratislavské postavy, postavičky a osobnosti," dodala pre TASR spisovateľova dcéra Jana Šebová.

Spisovateľ Juraj Šebo zomrel 31. januára 2021.