< sekcia Kultúra

Prvá skutočná podoba tváre Ľ. Štúra sa zachovala z r. 1849

Ľudovít Štúr na Vtedy.sk, archívne foto Foto: TASR

Najväčšou ikonografickou zbierkou o osobnosti Ľudovíta Štúra disponuje Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre.

Bratislava 10. decembra (TASR) - Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré už dávnejšie patrí do organizačnej štruktúry Slovenského národného múzea, disponuje najväčšou ikonografickou zbierkou o osobnosti Ľudovíta Štúra. Je to samozrejmé, pretože je to múzeum personálne a memoriálové, dokumentujúce významnú osobnosť. V roku 2005 vydalo ako propagačný a popularizačný materiál súbor 15-ich farebných pohľadníc v štandardnom pohľadnicovom formáte a v celoplošnom prebale rovnakého formátu. Súbor má názov Ľudovít Štúr vo výtvarnom spodobení a prináša doteraz všetky známe reprodukčné alebo maliarske portréty Ľudovíta Štúra, vytvorené rôznou technikou, ale aj obrazové a komorné plastické výjavy a štylizované situácie z jeho života. Všetky sa nachádzajú buď priamo v expozícii múzea, prípadne v jeho depozitároch.

Súbor pripravila a študijný článok na túto tému, ktorý je vytlačený na troch vnútorných stranách prebalu, napísala bývalá dlhoročná riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre Oľga Pavúková. „Ľudovít Štúr patrí k najuctievanejším osobnostiam slovenskej národnej histórie, o čom svedčia mnohé formy prezentácie jeho osobnosti a diela nielen vo vede a v literatúre, ale i vo výtvarnom umení. Príťažlivý zovňajšok Ľudovíta Štúra opísali mnohí jeho súčasníci - Jozef Miloslav Hurban, Daniel Lichard i Nemec Heinrich Prőhle, ktorý Štúra vystihol slovami: '...Štúr, mladík vysokej postavy, ktorý celou svojou bytosťou vystihuje krásny ideálny pátos'.“

Autorka ďalej uvádza, že „ešte za života Ľudovíta Štúra vznikli štyri jeho portréty.“ Dva z nich sú priame, uskutočnené dobovou fotografickou technikou (tzv. dagerotypie) a dva sú uskutočnené technikou litografie. „Prvá vznikla vo Viedni v marci 1849“, píše autorka eseje a dodáva, že „je to skupinová snímka slovenskej deputácie k cisárovi. Vzácnu dagerotypiu zhotovili cisárski dvorní fotografisti, bratia Angererovci, pochádzajúci zo Skalice.“ Dodajme, že to bola iniciatíva bratov, ktorí navrhli členom delegácie, aby sa dali zvečniť novým a ešte sa len rozvíjajúcim zázrakom reprodukčnej techniky. A iste za tým nebola len možnosť zárobku, ale aj slovenské národné povedomie bratov Angererovcov, ktorí vtedy už vedeli o Štúrových úsiliach a obdivovali ho.

Tak sa nám zachovala prvá skutočná podoba tváre 34-ročného Ľudovíta Štúra, no a spolu s ním aj všetkých ostatných desiatich členov deputácie. Fotografisti si ich naaranžovali do dvoch radov. V zadnom rade zľava stoja: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Jaroslav Bórik. V prednom rade sedia zľava: Michal Rárus, Juraj Holček, Andrej Radlinský a Karol Kuzmány. (Mená osobností na fotografii uvádzame aj preto, lebo sme sa viackrát stretli s tým, že Michala Rárusa, senátora a richtára Banskej Bystrice, si poniektorí menej znalí našej národnej histórie pletú s Martinom Rázusom.)

Dôležitosť a význam tohto obrazového dokumentu si o pol storočia neskôr uvedomil Hurbanov syn Svetozár Hurban Vajanský a v roku 1899, keď sa už natrvalo usadil v Martine, dal z neho vyrobiť duplikát. Je škoda, že zatiaľ nikomu nezišlo na um (nemáme o tom vedomosť), aby sa z tejto skupinovej fotografie pokúsil „vytiahnuť a zväčšiť“ obličaj Ľudovíta Štúra, aby sme tak detailnejšie poznali črty jeho tváre. Pri dokonalosti dnešnej reprodukčnej techniky je to celkom možné.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.