Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 30. apríl 2024Meniny má Anastázia
< sekcia Kultúra

Radošinské naivné divadlo a SĽUK spojil muzikálový projekt

Na archívnej snímke vystúpenie SĽUKu. Foto: TASR - Michal Svítok

Réžie novej inscenácie s pôvodnou hudbou Jána Melkoviča sa ujal Ondrej Spišák. O choreografiu sa postaral Ladislav Cmorej.

Bratislava 3. apríla (TASR) - Ako som vstúpil do seba je názov muzikálového projektu, ktorý spojil Radošinské naivné divadlo (RND) a Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK). Autor hry Stanislav Štepka napísal vtipnú a nekonvenčnú správu o dobrodružnej ceste z vlastných úst do svojho vnútra, divákom ponúkne "doslovnú javiskovú cestu do seba". Premiéra sa uskutoční 12. a 13. apríla. TASR o tom informovala produkcia RND.

"Autor sa rozhodne v jeden deň - len tak doslova vstúpiť do seba, zoznámiť sa s vlastným vnútrom, teda Jazykom, Zubmi, so Slinami, ktoré ho dopravia do Žalúdka, kde by stretol ubolený žalúdočný Vred v prítomnosti vyhrávajúcej rómskej kapely, prepadli by ho Parazity a ochránili Krvinky, vystrašili by ho nervózne Nervy, privandroval by aj do Srdca, kde by stretol tých, ktorých má v Srdci," približuje Štepka divadelnú novinku, v ktorej má svoje miesto aj "pamätlivá Pamäť". Tá by autorovi ukázala to, čo pozabúdal a na čo by zabudnúť nemal. Celou cestou by ho mala sprevádzať aj kamarátka Fantázia, ktorá cestujúcemu v sebe ponúkne od začiatku do konca nevídané a nečakané príležitosti.

Štepkov text a inscenácia nechcú byť podľa autora iba dvojhodinovou rekonštrukciou života muža v pokročilom veku. Radošinské naivné divadlo spolu so SĽUK-om, s jeho tanečnou zložkou a kapelou, uvedú veľkú muzikálovú inscenáciu o vtipnom spoznávaní seba. "O hľadaní a možno aj nachádzaní seba samého chceme spolu s divákmi zažiť veľkú a dobrodružnú výpravu do sveta fantázie a spomienok a pritom v sebe preskúmať to človečenské, čo nás znepokojuje, podnecuje k rozmýšľaniu a nakoniec aj spája," dodáva Štepka.

Réžie novej inscenácie s pôvodnou hudbou Jána Melkoviča sa ujal Ondrej Spišák. O choreografiu sa postaral Ladislav Cmorej. "Verte, nechce to byť iba zdravovedná či osvetová cesta v nás, to by sa nám naozaj videlo málo a možno by to ani nebolo nič zaujímavé či mimoriadne," pozýva Štepka divákov na "veľké spoločné a spoločenské scénické a fantazijné vandrovanie i uvažovanie o nás, o sebe a čase".