Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Kultúra

Rané detstvo Vajanského bolo sprevádzané dramatickými udalosťami

Na snímke Svetozár Hurban Vajanský Foto: kramerius.nkp.cz

Práve tie vytvárajú priestor, aby sme konečne správne pochopili Štúrov postoj a jeho odmietavé stanovisko k manželstvu a rodine u mužov.

Bratislava 11. februára (Teraz.sk) - Dejiny už mnohokrát potvrdili, že osudy otcov sa veľmi často premietajú do osudov synov a drámy synov sa podobajú dramatickému životu ich otcov. Potvrdzuje to aj život Svetozára Hurbana Vajanského. A to hneď od samého začiatku.

Svetozár Hurban sa narodil 16. januára 1847 v Hlbokom. Ako píše Oľga Nagyová v knihe Mladý Vajanský ako novinár - „narodil sa v najmenšej z troch predných izieb hlbockej fary ako prvorodený syn Jozefa Miloslava Hurbana. Prvú kritiku o ňom napísal starý otec po matke Samuel Jurkovič. Ohodnotil ho ako hodného, pekne vyvinutého chlapčeka, ktorý čo do zdravia i výzoru mal by robiť famílii česť.“ No malý Sveťko nemal ešte ani poldruha roka a robil iba prvé krôčky, keď sa po prvý raz ocitol v ohrození života. Nie, neboli to kiahne ani šarlach.

Písal sa máj 1848 a jeho otec, podobne ako Štúr, bol na úteku pred zatykačom. A jeho cesta z Liptovského Svätého Mikuláša bola rovnako dramatická ako Štúrova. Cez Súľov a ponad Trenčín zamieril do Rusavy na moravskej strane k švagrovi Danielovi Svobodovi, lebo vedel, že do Hlbokého sa vrátiť nemôže. Navyše, u sestry Júlie už mala byť jeho žena Anna a syn Svetozár. Aspoň tak to zariaďoval pred odchodom z domu. Lenže žena ani syn tam neboli.

A v Hlbokom sa zatiaľ diali strašné veci. Tomáš Winkler v biografickom románe Perom a mečom ich opísal takto: „Hurbana hľadajú, prekutávajú Paulinyho faru v Prietrži aj vedľajšie budovy, štuchajú šabľami do sena a slamy, ba vlámu sa do krypty, kde rozštiepali rakvy nebožtíkov. Keď nikoho nenájdu, vrátia sa do Hlbokého. Vrazia do fary a bezohľadne ju pustošia pred očami Aničky, ktorá je v požehnanom stave. Potom začnú stavať šibenicu z cirkevného dreva, čo bolo určené na stavbu školy, vykrikujú, že Hurbana chytili a idú ho obesiť. Aničke však pokojná kostolníkova tvár prezradí, že jej manžel je v bezpečí.“ Dodajme, že celé toto besnenie z maminho náručia vidí aj malý Sveťko. Pravdaže, ešte nemôže nič pochopiť a ani si to pamätať.

Našťastie, všetko sa dobre skončilo. Anna Jurkovičová i so synom Svetozárom, za pomoci niekoľkých verných a odvážnych Hlbočanov, nocou uniká do Rusavy, kde ju už čaká takmer zúfalý muž. Tu nachádza príbytok a ochranu na niekoľko mesiacov, lebo v krajine vypukla revolúcia a jej muž odchádza organizovať Slovenské povstanie 1848-1849. Tu sa jej 22. septembra 1848 narodila dcéra Božena. Jej muž pri tom nebol, už bojoval v okolí Myjavy. Všetko nasvedčuje tomu, že Hurban si druhé dieťa po prvý raz uvidel až po návrate ženy a syna Svetozára, no nie do Hlbokého, ale do Brezovej k jej rodičom.

Dramatické udalosti z ranného detstva Svetozára Hurbana však vytvárajú priestor, aby sme konečne správne pochopili Štúrov postoj a jeho odmietavé stanovisko k manželstvu a rodine u mužov, ktorí sa chceli bezvýhradne dať do služby boja za národnú slobodu. Všeobecne sa vie, že Jozef Miloslav Hurban bol lepší vojvodca ako Ľudovít Štúr. Aj na koni jazdil lepšie, aj šabľou sa vedel lepšie oháňať. No keď prišlo na lámanie chleba, keď skutočne nastali revolučné týždne a bojové dni, najskôr sa musel postarať o rodinu, o ženu Aničku a syna Svetozára. Až potom mohol naskočiť na koňa a vytasiť šabľu. A jasnozrivý, predvídavý a geniálnym mozgom obdarený Ľudovít Štúr si to uvedomoval. Preto neodporúčal svojim druhom viazať sa na rodinu. Nič nezakazoval, len neodporúčal. Taká je pravda, ktorá platí dodnes.

Detské roky po revolúcii 1848-1849 prežil malý Svetozár už pokojnejšie. V skromných pomeroch, ale pokojnejšie. Hoci bol prvorodený, čoskoro prestal byť stredobodom pozornosti. Piateho mája 1850 sa narodil na Brezovej jeho druhý súrodenec, brat Vladimír a 23. januára 1852 už v Hlbokom sestra Želmíra. Narodenie týchto súrodencov už vnímal a pamätal si ho.

V roku 1853 dosiahol školský vek - šesť rokov. A to bol čas, aby otec Hurban začal realizovať svoje zámery s potomkami. Keďže so školstvom to bolo vtedy všelijako, úlohu učiteľa na dlhé mesiace prevzal na seba. Ešte v predškolskom veku ich naučil čítať a písať, a keďže bol viac od literatúry ako od šable, začali si písať rukopisný časopis a nazvali ho Zrnká. Niekoľko čísel sa zachovalo v pozostalosti starého Hurbana. Tam bádatelia zistili, že do tohto domáceho detského časopisu Svetozár napísal rozprávku - bájku O Bořivojovi a strážnom psovi, humoresku Kukátko a báseň Strelec.

V roku 1857 Svetozár Hurban dovŕšil desať rokov a to bol vek, aby sa so všetkou vážnosťou začal pripravovať na prijímacie skúšky do gymnázia. Otec ho nasmeroval do Modry, kde ešte stále pôsobil Janko Kalinčiak.

UPOZORNENIE: Správa je súčasťou celoročného cyklu informácií TASR o živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského pod názvom "Obsiahnuť svet, slúžiť domovine!"