Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Kultúra

Rezort kultúry pripravil cestovnú mapu na rozvoj oblasti kultúry

Rokovanie 107. schôdze vlády SR 14. mája 2014 v Bratislave. Na snímke minister kultúry SR Marek Maďarič (vpravo) a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Rezort vypracoval po širokej verejnej diskusii stratégiu, ktorej základným cieľom je opustiť zastaraný pohľad na národnú kultúru ako len na nadstavbu, ktorá pohlcuje peniaze.

Bratislava 14. mája (TASR) - Celkové postavenie kultúry sa v modernej histórii Slovenska výrazne zhoršilo, čo má negatívny vplyv na celú spoločnosť. Uvádza to ministerstvo kultúry (MK) vo vypracovanej stratégii rozvoja kultúry na roky 2014 až 2020, ktorú dnes vláda schválila.

Upozorňuje na to, že podiel výdavkov na túto oblasť 20 rokov, v protiklade s celkovým rastom ekonomiky, klesá. V roku 1993 výdavky na kultúru predstavovali 1,03 % hrubého domáceho produktu (HDP). V roku 2011 to bolo už len 0,39 percenta HDP. Je to najmenej v porovnaní s okolitými štátmi. V Rakúsku to v danom období bolo 0,82 %, v Čechách 0,74 %, Poľsku 0,59 % a v Maďarsku 0,57 %.

Od pádu socializmu neprešla oblasť kultúry na Slovensku žiadnym cieľavedomým a systematickým procesom transformácie. Vyvíjala sa viac-menej neriadene, takže v súčasnosti spoločne existujú prvky pretrvávajúce z obdobia socializmu, ako je sieť inštitúcií a často aj ich vybavenie, s rôznymi modernými prvkami. Za jedinú zásadnejšiu systematickú zmenu označilo MK proces decentralizácie. Ten však podľa neho priniesol aj viacero negatív, ako napríklad podfinancovanosť mnohých kultúrnych inštitúcií, ktoré prešli pod správu samospráv.

Jednou z najsilnejších stránok, na ktorej je možné stavať v budúcnosti, je bohaté a rozmanité kultúrne dedičstvo. Ďalšou je široká sieť kultúrnych inštitúcií a základných umeleckých škôl. "V neposlednom rade treba spomenúť veľké množstvo odhodlaných ľudí nadšených pre kultúru, ktorí napriek finančnému nedoceneniu aktívne pôsobia vo všetkých regiónoch Slovenska a zabezpečujú množstvo rôznorodých podujatí a aktivít," konštatuje ministerstvo.

Naopak, jednou z najvýznamnejších prekážok rozvoja celej oblasti je nízky dopyt po kultúre. Ďalej jej neadekvátne postavenie v spoločnosti, podfinancovanosť, absencia jednotiacej stratégie, nízky dôraz na výchovu ku kultúre v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu, slabá efektivita fungovania kultúrnych inštitúcií či nedostatočný rozvoj ľudského kapitálu týchto organizácií.

Viazne aj jej prezentácia doma a v zahraničí. MK ju považuje za nedostatočnú, chaotickú a bez spoločného jednotiaceho základu. "Významným bielym miestom ukazujúcim sa najmä pri porovnaní so zahraničím je zaostávanie v oblasti rozvoja kreatívneho priemyslu, ale aj v rozvoji samotnej kreativity," podotýka. Chýba tiež systémová podpora novej tvorby, pričom mnohé kultúrne inštitúcie a kultúrne pamiatky sú v nevyhovujúcom až dezolátnom stave.

Rezort preto vypracoval po širokej verejnej diskusii stratégiu, ktorej základným cieľom je opustiť zastaraný pohľad na národnú kultúru ako len na nadstavbu, ktorá pohlcuje peniaze. Rozdelená je do siedmich strategických oblastí, v ktorých sú identifikované kľúčové priority pre ich rozvoj. Zároveň bude slúžiť ako "cestovná mapa" na prípravu ďalších strategických materiálov a projektov v oblasti kultúry.

"Tento návrh sa však nestane realitou a kultúra nebude mať kvalitatívne nové postavenie v spoločnosti bez zmeny prístupu zo strany štátu," podčiarklo MK.

Dotačný systém ministerstva kultúry bude fungovať po novom

Dotačný systém ministerstva kultúry bude po roku 2016 fungovať po novom na základe zákona o Fonde na podporu umenia. Pôjde o verejnoprávnu inštitúciu na podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, čím sa v značnej miere nahradí súčasný dotačný systém ministerstva.

Pod správou MK by malo naďalej ostať poskytovanie príspevkov na ochranu, obnovu a rozvoj kultúrneho dedičstva, ako aj podpora kultúry znevýhodnených skupín obyvateľstva a kultúrne poukazy.

Začiatkom budúceho roka sa najskôr musia vytvoriť orgány fondu a prvé žiadosti o podporu sa budú predkladať od 30. novembra 2015. Na budúci rok poskytne ministerstvo fondu mimoriadny príspevok na zabezpečenie jeho prevádzky. Minister kultúry do konca marca 2015 vymenuje členov rady. Do 15. apríla zvolá prvé zasadnutie.

Hlavným zdrojom financovania fondu budú príspevky zo štátneho rozpočtu. Ministerstvo kultúry mu každoročne poskytne minimálne 10.000.000 eur a plus osobitný príspevok z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier, ktorí ich uhradili do štátneho rozpočtu. Rezort kultúry bude okrem toho oprávnený si vyhradiť, že najviac 20 percent z príspevku do fondu bude prednostne použitých na podporu priorít v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu. Fond poskytuje finančné prostriedky formou účelovej dotácie, štipendia alebo pôžičky so splatnosťou najviac päť rokov.

Orgánmi fondu budú rada, dozorná komisia a riaditeľ. Štatutárnym a zároveň najvyšším orgánom fondu bude rada, ktorá bude schvaľovať všetky kľúčové dokumenty fondu, ako aj voliť svojho predsedu a podpredsedu, riaditeľa či vymenúvať členov odborných komisií. Bude mať deväť členov. Piatich vymenúva a odvoláva minister kultúry bez návrhu, štyroch na návrh profesijných združení aktívne činných v oblasti umenia, kultúry alebo kreatívneho priemyslu, ktoré zastupujú najmenej 100 osôb a sú registrované alebo evidované na MK. Túto pozíciu môžu zastávať dve za sebou nasledujúce funkčné obdobia po šesť rokov.

Kontrolným orgánom fondu bude trojčlenná dozorná komisia. Výkonným orgánom fondu bude riaditeľ, ktorý bude rozhodovať o poskytnutí finančných prostriedkov fondu. Jednotlivé žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov budú posudzovať odborné komisie, ktorých členov bude menovať rada na návrh profesijných združení. O poskytnutí finančných prostriedkov jednotlivých žiadateľov bude riaditeľ rozhodovať na základe hodnotenia odbornej komisie.


Pracovná skupina vypracuje stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu

Na Slovensku vznikne medzirezortná pracovná skupina v gescii viacerých ministerstiev, ktorá vypracuje stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu v SR. Túto úlohu definujú východiská stratégie, ktoré dnes schválila vláda.

Východiská rámcovo mapujú kultúrne a kreatívne sektory ako oblasť tradičného umenia, výtvarné a divadelné umenie, film, audiovíziu, televízne a rozhlasové vysielanie, počítačové hry, hudbu vydavateľskú činnosť, dizajn, architektúru či reklamu z hľadiska ich ekonomického potenciálu. Zároveň pomenúvajú problémy a prinášajú základné východiská aktivít na stimuláciu kreatívneho priemyslu. Na Slovensku totiž neexistuje pre túto oblasť takmer žiadna systémová údajová základňa.

Na slovenskom trhu pôsobí takmer 4000 jednotiek, ktoré na základe vykazovanej činnosti v oblasti predmetu podnikania možno zaradiť ku kreatívnemu priemyslu. Pri porovnaní s celkovým počtom malých a stredných, ako aj veľkých podnikov tvoria 6,2 % podnikateľského sektora. Najväčší potenciál a podiel na trhu má podľa ministerstva kultúry oblasť tvorby softvéru a poradenstvo v informačných a komunikačných technológiách.

Celkové tržby v oblasti kreatívneho priemyslu sa v roku 2011 pohybovali na hranici 5,5 miliardy eur, čo predstavuje takmer 4 % všetkých tržieb hospodárstva SR.

V tomto sektore je zamestnaných viac ako 45.000 ľudí, čo predstavuje zhruba 4 % celkovej zamestnanosti SR. Toto číslo nezohľadňuje SZČO ani ďalšie osoby v slobodnom povolaní.