Praha/Bratislava 13. apríla (TASR) - Český herec a režisér, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR Rudolf Hrušínský svoj výnimočný herecký talent predviedol v divácky úspešných, ale aj umelecky hodnotných filmoch. Od jeho úmrtia uplynie v nedeľu 13. apríla 20 rokov.

Pre väčšinu divákov zostal český herec Rudolf Hrušínský st. v pamäti ako dobrácky vojak Josef Švejk vo filme Poslušně hlásim (1957). Jeho nezvyčajný herecký talent ho ale predurčoval na stvárnenie komplikovanejších a aj menej kladných postáv ako bol radový, večne usmiaty vojačik c.k. monarchie.

Rudolf Hrušínský st. (vl. menom Rudolf Böhm) sa narodil v Čechách 17. októbra 1920 v obci Nový Etynk, v súčasnosti Nová Včelnice, neďaleko Kamenice nad Lípou. Pochádzal zo starého divadelníckeho rodu, obaja jeho rodičia boli hercami, na túto životnú dráhu sa vydali aj jeho dvaja synovia Rudolf a Jan.

Hrušínského profesionálnu dráhu možno rozdeliť do troch vývojových období. Svoju hereckú kariéru začal v predvojnovom Divadle D. On sám označil za rozhodujúci moment pre svoj ďalší vývoj stretnutie s režisérom Emilom Františkom Burianom. Druhé obdobie Hrušínského hereckého dozrievania je spojené s Mestskými divadlami pražskými (MDP), do ktorých ho v roku 1945 angažoval vynikajúci režisér Jiří Frejka. Práve on považoval Hrušínského napriek jeho mladému veku za zrelého herca a obsadzoval ho do náročných charakterových úloh.

Člen Národného divadla v Prahe

Tretie najdlhšie a umelecky najbohatšie obdobie prežil Rudolf Hrušínský ako člen činoherného súboru Národného divadla (ND) v Prahe. Sem sa dostal v roku 1960 zásluhou vtedajšieho šéfa činohry Otomara Krejču.

Hrušínský dokázal svoj talent rozdeliť rovnako medzi divadlo, film, rozhlas a televíziu. Významná je aj jeho práca v dabingu a recitátorské umenie.

Jeho filmovým debutom bola postava študenta v kultovej komédii Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Od tej doby nakrútil viac ako 100 filmov, ktoré vzácne dokumentujú Hrušínskeho osobité herectvo. Patrí sem - okrem už spomenutého vojaka Švejka - vynikajúce stvárnenie človeka beštie vo filme Spalovač mrtvol (1968), vrcholná vančurovská kreácia v Rozmarném létě (1967), úloha predsedu MNV vo filme Bíla paní (1965), ako aj láskavo-sadisický eštebácky vychovávateľ v trezorovom filme Jiřího Menzela podľa Hrabalovej predlohy Skřivánci na niti (1969), výrazný introvert vo filme Dým bramborové natě (1976) a harmonický básnik života vo filme Vesničko má středisková. S jeho hereckým umením sa diváci mohli stretnúť aj vo filmoch Jak básnikům chutná život (1987), Obecní škola (1991), Noc rozhodnutí (1993).

Rušivé udalosti, ktoré mali vplyv na tvorivú cestu

Tvorivú cestu Rudolfa Hrušínského narušili udalosti na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia, kedy neskrýval nesúhlas s normalizačným vývojom. Vtedajší režim mu za jeho postoj na niekoľko rokov zakázal prácu v divadle - istú dobu pracoval ako taxikár.

Mravnú autoritu Rudolfa Hrušínského st. ocenila československá verejnosť v roku 1990, kedy sa stal dvakrát za sebou poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Je aj spoluautorom knihy Kronika rodu Hrušínskych, v ktorej priblížil svoju životnú a umeleckú dráhu, ale aj životnú cestu svojich rodičov a prarodičov.

Rudolf Hrušínský st. zomrel 13. apríla 1994 v Prahe vo veku 73 rokov.