Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jeho nezabudnuteľným režisérskym počinom bola štvordielna historická epopeja Vojna a mier, ktorá získala Oscara.
Autor TASR
Moskva/Bratislava 19. októbra (TASR) – Ruský herec, režisér a scenárista Sergej Fiodorovič Bondarčuk zomrel 20. októbra pred 20 rokmi.
Medzi jeho legendárne filmy patrí známa vojnová dráma Osud človeka, nakrútená podľa poviedky spisovateľa Michaila Šolochova. Nezabudnuteľným režisérskym počinom Sergeja Bondarčuka bola tiež štvordielna historická epopeja Vojna a mier, ktorá získala Oscara a stala sa najdrahším ruským filmom svojej doby. "Neviem si predstaviť, že by iný herec vedel, ako dať postave takú psychologickú hĺbku, ako Sergej. Nestačí tu len talent, herec musí mať aj osobnosť", povedal o ruskom umelcovi režisér a scenárista Igor Talankin.
Sergej Fiodorovič Bondarčuk sa narodil 25. septembra 1920 v Belozerke na Ukrajine. Otec chcel mať zo syna inžiniera, ten však od detstva prejavoval záujem o herectvo. Napriek nesúhlasu rodiny nastúpil na hereckú školu, ktorú však musel prerušiť kvôli vstupu Ruska do vojny. V rokoch 1941–1942 slúžil v Divadle Červenej armády v Groznom a po skončení vojny pokračoval v štúdiu herectva na vysokej škole kinematografie (Vserossijskij Gosudarstvennyj Universitet Kinematografii - VGIK) v Moskve.
Filmovým debutom a zároveň diplomovou prácou nádejného herca bola vojnová dráma Molodaja gvardija (Mladá garda, 1948). Prvý výraznejší úspech prišiel s filmom Taras Ševčenko (Zlomené putá, 1951), za ktorý bol Bondarčuk ocenený na filmovom festivale v českých Karlových Varoch. Jeho režisérsky debut Suďba čeloveka (Osud človeka, 1959) citlivo zobrazil osudy ľudí, ktorých kruto poznačila druhá svetová vojna. Snímka získala hlavnú cenu Moskovského medzinárodného festivalu. Geniálnu prácu ako režisér i herec odviedol Sergej Bondarčuk na štvordielnej epopeji Vojna i mir (Vojna a mier, 1965, 1966, 1967), v ktorej stvárnil úlohu Bezuchova. Počas trojročnej práce verne spracoval slávny román Leva Nikolajeviča Tolstoja, nevynechal žiadne epizódy, či už mierové alebo vojnové. Natáčania bojových masových scén sa zúčastnilo až 150.000 ľudí. Veľkolepá snímka získala celosvetové uznanie a v roku 1968 aj Oscara ako najlepší cudzojazyčný film. K ďalším úspešným dielam ruského filmového tvorcu patria snímky ako Waterloo (1970), Ďaďa Váňa (Ujo Váňa, 1970), Oni sražalis za Rodinu (Bojovali za vlasť, 1975) alebo historická dráma Boris Godunov (1986).
Prvou Bondarčukovou manželkou bola herečka Inna Makarova, s ktorou má dcéru, dnes známu herečku a režisérku. V roku 1959 sa umelec druhýkrát oženil s Irinou Skobcevovou. Ich deti tiež pokračujú v hereckej tradícii rodičov.
Sergej Fiodorovič Bondarčuk zomrel 20. októbra 1994 v ruskej Moskve vo veku 74 rokov. Významný herec a režisér bol majstrom epického filmu, ktorý sa natrvalo zapísal do dejín ruskej i svetovej filmografie.
Medzi jeho legendárne filmy patrí známa vojnová dráma Osud človeka, nakrútená podľa poviedky spisovateľa Michaila Šolochova. Nezabudnuteľným režisérskym počinom Sergeja Bondarčuka bola tiež štvordielna historická epopeja Vojna a mier, ktorá získala Oscara a stala sa najdrahším ruským filmom svojej doby. "Neviem si predstaviť, že by iný herec vedel, ako dať postave takú psychologickú hĺbku, ako Sergej. Nestačí tu len talent, herec musí mať aj osobnosť", povedal o ruskom umelcovi režisér a scenárista Igor Talankin.
Sergej Fiodorovič Bondarčuk sa narodil 25. septembra 1920 v Belozerke na Ukrajine. Otec chcel mať zo syna inžiniera, ten však od detstva prejavoval záujem o herectvo. Napriek nesúhlasu rodiny nastúpil na hereckú školu, ktorú však musel prerušiť kvôli vstupu Ruska do vojny. V rokoch 1941–1942 slúžil v Divadle Červenej armády v Groznom a po skončení vojny pokračoval v štúdiu herectva na vysokej škole kinematografie (Vserossijskij Gosudarstvennyj Universitet Kinematografii - VGIK) v Moskve.
Filmovým debutom a zároveň diplomovou prácou nádejného herca bola vojnová dráma Molodaja gvardija (Mladá garda, 1948). Prvý výraznejší úspech prišiel s filmom Taras Ševčenko (Zlomené putá, 1951), za ktorý bol Bondarčuk ocenený na filmovom festivale v českých Karlových Varoch. Jeho režisérsky debut Suďba čeloveka (Osud človeka, 1959) citlivo zobrazil osudy ľudí, ktorých kruto poznačila druhá svetová vojna. Snímka získala hlavnú cenu Moskovského medzinárodného festivalu. Geniálnu prácu ako režisér i herec odviedol Sergej Bondarčuk na štvordielnej epopeji Vojna i mir (Vojna a mier, 1965, 1966, 1967), v ktorej stvárnil úlohu Bezuchova. Počas trojročnej práce verne spracoval slávny román Leva Nikolajeviča Tolstoja, nevynechal žiadne epizódy, či už mierové alebo vojnové. Natáčania bojových masových scén sa zúčastnilo až 150.000 ľudí. Veľkolepá snímka získala celosvetové uznanie a v roku 1968 aj Oscara ako najlepší cudzojazyčný film. K ďalším úspešným dielam ruského filmového tvorcu patria snímky ako Waterloo (1970), Ďaďa Váňa (Ujo Váňa, 1970), Oni sražalis za Rodinu (Bojovali za vlasť, 1975) alebo historická dráma Boris Godunov (1986).
Prvou Bondarčukovou manželkou bola herečka Inna Makarova, s ktorou má dcéru, dnes známu herečku a režisérku. V roku 1959 sa umelec druhýkrát oženil s Irinou Skobcevovou. Ich deti tiež pokračujú v hereckej tradícii rodičov.
Sergej Fiodorovič Bondarčuk zomrel 20. októbra 1994 v ruskej Moskve vo veku 74 rokov. Významný herec a režisér bol majstrom epického filmu, ktorý sa natrvalo zapísal do dejín ruskej i svetovej filmografie.
