Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pre jeho skladateľskú tvorbu a organizátorskú prácu sa mu prisudzujú neobyčajné zásluhy o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry. Bol však nielen majstrom piatich čiar, ale aj tvorcom neformálnej zábavy.
Autor TASR
Bratislava 26. februára (TASR) - Hudobný skladateľ a folklorista Svetozár Stračina je autorom hudby k mnohým slovenským filmom, inscenáciám, divadelným a rozhlasovým hrám. Zomrel pred 20 rokmi 26. februára 1996 v Bratislave.
Pre jeho skladateľskú tvorbu a organizátorskú prácu sa mu prisudzujú neobyčajné zásluhy o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry. Bol však nielen majstrom piatich čiar, ale aj tvorcom neformálnej zábavy.
Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin), svoje detstvo, mladosť a prvé štúdiá prežil v meste pod Urpínom – v Banskej Bystrici. Tam navštevoval aj hodiny akordeónu v hudobnej škole a účinkoval v akordeónovom súbore. Považoval sa za Bystričana a tvrdil, že v Turci sa narodil náhodou.
Po štúdiách na Štátnom konzervatóriu (dnes Konzervatórium) v Bratislave navštevoval odbor hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Už počas štúdií sa zapájal do umeleckého úsilia mladej generácie - svojich spolužiakov a rovesníkov. Písal scénickú hudbu pre malé javiskové formy (napríklad pantomíma alebo poézia) uvádzané v neprofesionálnych divadlách. Intenzívne sa vzdelával v rôznych oblastiach umenia.
Skomponoval hudbu k filmom Málka (1969), Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976), Vianočné oblátky (1977), Ako sa Vinco zaťal (1977), seriál Alžbetin dvor (1986) a mnohým ďalším.
Celoživotne sa orientoval na folklór a ľudové nástroje. Spolu s inými slovenskými hudobnými skladateľmi patrí k hudobnej histórii súborov Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) a Lúčnica. Podpísal sa pod zvučku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a má veľký podiel na zdokumentovaní slovenskej ľudovej hudobnej kultúry. Bol editorom mnohých gramoplatní a gramoalbumov zo slovenských folklórnych festivalov, ich nahrávky sa realizovali z jeho iniciatívy zásadne v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici. Tým pozdvihoval jeho vážnosť a úroveň.
Okrem toho sa pravidelne zúčastňoval na rôznych folklórnych súťažiach na strednom Slovensku.
Vtedajší minister kultúry SR Ivan Hudec odovzdal 3. januára 1996 Svetozárovi Stračinovi poctu Eugena Suchoňa za jeho vklad do slovenskej hudobnej tvorby.
Svetozár Stračina zomrel 26. februára 1996 v Bratislave vo veku 55 rokov.
Pre jeho skladateľskú tvorbu a organizátorskú prácu sa mu prisudzujú neobyčajné zásluhy o rozvoj slovenskej hudobnej kultúry. Bol však nielen majstrom piatich čiar, ale aj tvorcom neformálnej zábavy.
Svetozár Stračina sa narodil 3. decembra 1940 v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin), svoje detstvo, mladosť a prvé štúdiá prežil v meste pod Urpínom – v Banskej Bystrici. Tam navštevoval aj hodiny akordeónu v hudobnej škole a účinkoval v akordeónovom súbore. Považoval sa za Bystričana a tvrdil, že v Turci sa narodil náhodou.
Po štúdiách na Štátnom konzervatóriu (dnes Konzervatórium) v Bratislave navštevoval odbor hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave.
Už počas štúdií sa zapájal do umeleckého úsilia mladej generácie - svojich spolužiakov a rovesníkov. Písal scénickú hudbu pre malé javiskové formy (napríklad pantomíma alebo poézia) uvádzané v neprofesionálnych divadlách. Intenzívne sa vzdelával v rôznych oblastiach umenia.
Skomponoval hudbu k filmom Málka (1969), Pacho, hybský zbojník (1975), Sváko Ragan (1976), Vianočné oblátky (1977), Ako sa Vinco zaťal (1977), seriál Alžbetin dvor (1986) a mnohým ďalším.
Celoživotne sa orientoval na folklór a ľudové nástroje. Spolu s inými slovenskými hudobnými skladateľmi patrí k hudobnej histórii súborov Slovenský ľudový umelecký kolektív (SĽUK) a Lúčnica. Podpísal sa pod zvučku Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve a má veľký podiel na zdokumentovaní slovenskej ľudovej hudobnej kultúry. Bol editorom mnohých gramoplatní a gramoalbumov zo slovenských folklórnych festivalov, ich nahrávky sa realizovali z jeho iniciatívy zásadne v rozhlasovom štúdiu v Banskej Bystrici. Tým pozdvihoval jeho vážnosť a úroveň.
Okrem toho sa pravidelne zúčastňoval na rôznych folklórnych súťažiach na strednom Slovensku.
Vtedajší minister kultúry SR Ivan Hudec odovzdal 3. januára 1996 Svetozárovi Stračinovi poctu Eugena Suchoňa za jeho vklad do slovenskej hudobnej tvorby.
Svetozár Stračina zomrel 26. februára 1996 v Bratislave vo veku 55 rokov.
