< sekcia Kultúra

Slováci v Maďarsku: V Číve na Štedrý deň plieskajú pastieri bičom

Slováci žijúci v maďarskej obci Čív (Piliscsév) zachovávajú vianočné tradície. Na snímke z 20. decembra 2016 vianočná nástenka miestnej slovenskej národnostnej školy. Foto: TASR / Ladislav Vallach

Adventné obdobie Slovákov žijúcich v Maďarsku je plné zvykov a pranostík.

Budapešť 24. decembra (TASR) – Pastieri v severomaďarskej obci Čív (Piliscsév) v Komárňansko-ostrihomskej župe plieskajú na Štedrý deň okolo 16.00 h bičom. Je to jeden z mnohých zvykov Slovákov, ktorí žijú v tejto obci s 2400 obyvateľmi.

Bývalá starostka obce Mária Nagyová pre TASR uviedla, že Slovákov je v Číve stále menej. Blízko je totiž Budapešť a sťahuje sa tam stále viac maďarských obyvateľov. "Slováci sa vydávajú a ženia, idú do Santova, na Kestúc - čo je dobré, lebo my Pilíšania držíme spolu. Väčšina obce sú už teraz maďarskí obyvatelia, Slovákov je niečo vyše 1000. Máme ale slovenskú samosprávu, ktorá dbá o to, aby sa naše tradície zachovali," konštatovala Nagyová.



Podľa učiteľky základnej slovenskej národnostnej školy v Číve Moniky Szabovej tamojšie deti už nehovoria veľmi po slovensky. "My učitelia sa snažíme o to, aby sa tie staré zvyky zachovali," konštatovala. Deti sa podľa nej učia tradičné slovenské piesne a štvrtáci pred terajšími Vianocami pripravovali medovníky.

"Tu v pilíšskych obciach sa oslavujú Vianoce podobným spôsobom, ale u nás je napríklad taký zvyk, že na Štedrý deň popoludní tak okolo štvrtej pastieri plieskajú bičom. Ľudia čakajú na piatu hodinu s otvorenými oknami, aby počuli, keď potom o piatej zazvonia zvony a vtedy si sadnú ku stolu, a vtedy zavinšuje gazda po slovensky pekný vinš rodine, potom nasledujú rôzne zvyky. Do piatej hodiny, keď sa sadne ku stolu, každý dodržiava pôst," povedala Nagyová.

"Keď sme mali nového farára, on nevedel (o zvonení), lebo odkiaľ prišiel, tam to nebolo zvykom. Nerobia to v Santove ani v Mlynkoch a každý mi telefonoval, že kedy budú zvoniť, päť hodín je už preč! Tak potom som povedala: pokojne si sadnite, na budúci rok budú zvoniť, vybavíme to," spomína si s úsmevom bývalá starostka.

Podľa slov 75-ročnej Anny Salikovej vinšovať zvykne najstarší člen rodiny. "Vinšujem vám vinšujem, týto slávné svátky Adama aj Evu, aby vám dal Pán Boh zdraví, šťastí, hojné božské požehnání, a po smrti královské nebeské obsáhnutí," znie vinš v Číve, na ktorý reaguje rodina slovami "Uslyš Pán Boh!"

"Gazdiná všetko prichystá tak, aby to bolo blízko pri stole, aby gazdiná nemusela od stola odísť, aby tá rodina bola spolu. Najprv sa začne s orechmi. Do každého kúta sa hodí orech a povie sa: 'kvok bílá slépka, kvok žltá, kvok strakavá, kvok černá'. Aj každému, koľko nás je pri stole, sa dá orech. Každý si ho pozrie, či je zdravý. Keď je orech zdravý, vtedy ten dotyčný bude v ďalšom roku zdravý, a keď je zlý orech, tak bude nezdravý. Potom sa jedia oplátky s medom i jabĺčko. Jabĺčko sa rozreže, koľko nás je pri stole, aby sa každý rok tak zišli, jak to jabĺčko je guľaté, tak aj rodina aby bola spolu vždycky. A aj hrozienka sa jedia, a kto aké ovocie mal. Voľakedy neboli pomaranče či banány. Potom sú na rade pupáky makové, potom sa je rybacia polievka - nie halászlé! Voľakedy sme 'bobicovú' (fazuľovú) polievku jedli. Rybacia polievka je s mliekom. Ryby (kapor) pečieme na plechu v trúbe s maslom. Tak sa to robí ako v súčasnosti na oleji, len s maslom. Kým sme mali kravy, tak s domácim maslom, to bola inakšia chuť," priblížila štedrovečerné stolovanie Saliková.



"Keď som bola tak asi 16-ročná, sedeli sme u starej mamy pri stole. Už sa každý najedol, spravili poriadok na stole, nádoby sa vyniesli a stará mama povedala: 'No dívča, týto otrusinky z tehoto stola vynes na lopatku (a vynese ich ven) a počúvni, že odkál ščeká pes, lebo odtál budeš mať ženíka alebo frajíra. Z keréj strany počuje psa ščekať, tak odtál príde ten verný'," vysvetľuje Nagyová.

Podľa Salikovej každý, kto jedol, musel na jeden tanier dať jednu omrvinku – kúsok jedla. To sa odložilo, a keď zviera ochorelo, z týchto zvyškov mu dali, aby sa zviera uzdravilo. "Kúsok pupáka, kúsok ryby, kúsok oplátky. A kto mal kravy a hydinu, ten si pre ne vždy kúpil oplátku, v ktorej bol zapečený petržlen. Po večeri sme - ešte ako deti - chodili spievať pod okná, kde nám dali cukrík, inde zas 20 fillérov," dodala.

"Ja keď som bola maličká, vtedy neboli neviem aké 'kristindle' (vianočné stromčeky). Tu boli kopanice a tam bolo plno borovíc. Zobrali sme jednu borovičku, postavili sme ju do kúta a dali sme na ňu jabĺčko a pozlátené papieriky, na ktoré sme dávali veľký pozor. To sa nezahodilo, do toho sme si dali v povojnových časoch len kôrku od chleba, už potom neskôr kockový cukor," spomína Saliková.



Adventné obdobie Slovákov žijúcich v Maďarsku je podľa Szabovej plné zvykov a pranostík. Od 1. decembra sa už nemohli konať žiadne zábavy. Ale deň sv. Barbory (4. decembra) na Číve oslavovali, pretože tá je patrónkou baníkov. Významným sviatkom je aj deň sv. Lucie (13. decembra), na ktorý sa chystali rodičia i deti. V ten deň nie je dovolené šiť ani ženám vychádzať z domu. "Oblieka sa do bielych šiat a strašia sa deti," povedala.

Štvortýždňové predvianočné obdobie je podľa nej veľmi bohaté a zaujímavé pre rodiny v Pilíši, ktoré sa spolu tešia na sviatok narodenia Ježiša. V tých dňoch začínajú ženy upratovať, piecť a chystať sa na veľký sviatok, ktorý rodina trávi spolu.

Tento rok deti národnostnej školy v Číve pripravili scénku betlehemskej hry, ktorá pochádza z Prievozu, miestnej časti Bratislavy. "Slovenskú hru detí ocenili aj neslovenskí obyvatelia obce," podotkla učiteľka a zdôraznila, že viaceré čívske rodiny starorodičovské zvyky striktne dodržiavajú.

"Ráno vstanú, pomáhajú rodičom. Niektoré rodiny majú stromček na Štedrý deň už postavený, v niektorých rodinách stromček ozdobujú len predpoludním. Mamičkám pomáhajú deti. Takmer každé dieťa vie, že musia najprv počuť zvonenie o piatej a potom si môžu sadnúť k štedrovečernému stolu. Sú také rodiny, kde už otec buď nežije, alebo odišiel - tam matka prevezme otcovu úlohu a zavinšuje. Potom matka začne podávať jedlá; a taktiež vedia o tom, že prečo nemôžu omrvinky vyhodiť. Uvedomujú si, že tento sviatok je sviatkom narodenia Ježiša, a tešia sa naň," uzavrela Monika Szabová.