Attack on Prime Minister
News in English
Na Veľkonočných koncertoch Slovenskej filharmónie zaznie aj jedno z najpôsobivejších oratoriálnych diel Johanna Sebastiana Bacha Jánove pašie BWV 245.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) - V 65. koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie sú pripravené tri Veľkonočné koncerty – v nedeľu 13. apríla sa predstaví v Dóme sv. Martina Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, v utorok 15. apríla to bude koncert pre milovníkov autentickej interpretácie starej hudby súboru Musica aeterna, tretími sú v stredu a vo štvrtok 16. a 17. apríla koncerty Slovenskej filharmónie a hosťujúceho nemeckého zboru Robert-Franz-Singakademie Halle.
Veľkonočný koncert Slovenského komorného orchestra B. Warchala v Dóme sv. Martina ponúkne dielo, ktoré už tradične zaznieva v predveľkonočnom období v Bratislave - Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži od Josepha Haydna. V nedeľu zaznie jeho orchestrálna verzia. Haydn začal komponovať dielo v roku 1785 na podnet predstaveného katedrály Santa Cueva v juhošpanielskom meste Cádiz, ktorý ho požiadal, aby napísal hudbu na "sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži". V cádizskom kostole bolo zvykom uviesť každoročne v predveľkonočnom období jedno oratórium. Na pravé poludnie sa všetky dvere zatvorili a zaznela hudba. Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená. Táto pauza bola vyplnená hudbou. Následne biskup ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania vpadol do ticha orchester. Už počas Haydnovho života sa stal tento opus jedným z jeho najslávnejších diel.
V Malej sále Slovenskej filharmónie sa v utorok 15. apríla uskutoční Veľkonočný koncert súboru pre starú hudbu Musica aeterna. Sólistkou večera bude sopranistka Martina Masaryková. Program koncertu zahŕňa skladby Wolfganga Amadea Mozarta Fúgy á 4 (výber) a Luigi Boccheriniho Stabat mater G. 532 (op.61).
Na Veľkonočných koncertoch Slovenskej filharmónie zaznie aj jedno z najpôsobivejších oratoriálnych diel Johanna Sebastiana Bacha Jánove pašie BWV 245. Dielo po prvýkrát zaznelo v lipskom kostole sv. Mikuláša na Veľký piatok roku 1724. Práve v tomto období (1723 – 1750) bolo Lipsko pôsobiskom skladateľa. Zastával tu funkciu Director musices. Pripravoval hudobný materiál pre oba hlavné lipské kostoly - sv. Tomáša a sv. Mikuláša, Collegium musicum, plnil požiadavky univerzitné aj verejné. Jánove pašie BWV 245 detailne popisujú súd a ukrižovanie Ježiša Krista. Kostru diela tvoria texty 18. a 19. kapitoly Jánovho evanjelia, úryvky z Matúšovho evanjelia, doplnené staršími textami árii básnikov Heinricha Brockesa a Christiana Heinricha Postela. Johann Sebastian Bach dielo upravil viackrát – okrem verzií z rokov 1724, 1725 a 1732 sa k nemu vrátil aj na sklonku svojho života. Posledná revízia však ostala nedokončená. V bratislavskej Redute zaznie pašiový cyklus v interpretácii Slovenskej filharmónie a jedného z najstarších nemeckých zborov svojho druhu Robert-Franz-Singakademie Halle (založený v r. 1814).
TASR informovala tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie Martina Tolstova.
Veľkonočný koncert Slovenského komorného orchestra B. Warchala v Dóme sv. Martina ponúkne dielo, ktoré už tradične zaznieva v predveľkonočnom období v Bratislave - Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži od Josepha Haydna. V nedeľu zaznie jeho orchestrálna verzia. Haydn začal komponovať dielo v roku 1785 na podnet predstaveného katedrály Santa Cueva v juhošpanielskom meste Cádiz, ktorý ho požiadal, aby napísal hudbu na "sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži". V cádizskom kostole bolo zvykom uviesť každoročne v predveľkonočnom období jedno oratórium. Na pravé poludnie sa všetky dvere zatvorili a zaznela hudba. Po predohre vystúpil biskup na kazateľnicu, vyslovil prvé zo siedmich slov Božieho Syna a rozjímal nad ním. Keď skončil, zostúpil z kazateľnice a pred oltárom sa vrhol na kolená. Táto pauza bola vyplnená hudbou. Následne biskup ešte šesťkrát vystúpil na kazateľnicu a na konci každého rozjímania vpadol do ticha orchester. Už počas Haydnovho života sa stal tento opus jedným z jeho najslávnejších diel.
V Malej sále Slovenskej filharmónie sa v utorok 15. apríla uskutoční Veľkonočný koncert súboru pre starú hudbu Musica aeterna. Sólistkou večera bude sopranistka Martina Masaryková. Program koncertu zahŕňa skladby Wolfganga Amadea Mozarta Fúgy á 4 (výber) a Luigi Boccheriniho Stabat mater G. 532 (op.61).
Na Veľkonočných koncertoch Slovenskej filharmónie zaznie aj jedno z najpôsobivejších oratoriálnych diel Johanna Sebastiana Bacha Jánove pašie BWV 245. Dielo po prvýkrát zaznelo v lipskom kostole sv. Mikuláša na Veľký piatok roku 1724. Práve v tomto období (1723 – 1750) bolo Lipsko pôsobiskom skladateľa. Zastával tu funkciu Director musices. Pripravoval hudobný materiál pre oba hlavné lipské kostoly - sv. Tomáša a sv. Mikuláša, Collegium musicum, plnil požiadavky univerzitné aj verejné. Jánove pašie BWV 245 detailne popisujú súd a ukrižovanie Ježiša Krista. Kostru diela tvoria texty 18. a 19. kapitoly Jánovho evanjelia, úryvky z Matúšovho evanjelia, doplnené staršími textami árii básnikov Heinricha Brockesa a Christiana Heinricha Postela. Johann Sebastian Bach dielo upravil viackrát – okrem verzií z rokov 1724, 1725 a 1732 sa k nemu vrátil aj na sklonku svojho života. Posledná revízia však ostala nedokončená. V bratislavskej Redute zaznie pašiový cyklus v interpretácii Slovenskej filharmónie a jedného z najstarších nemeckých zborov svojho druhu Robert-Franz-Singakademie Halle (založený v r. 1814).
TASR informovala tlačová tajomníčka Slovenskej filharmónie Martina Tolstova.
