< späť

Sochy z mariánskeho stĺpa z Trnavy objavili po 250 rokoch v Galante

Ilustračné foto. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Monumentálny objekt mariánskeho stĺpa bol vztýčený v roku 1691. Vyhotovil ho bratislavský kamenár Vavrinec Schreiber za 3000 zlatých na objednávku jágerského biskupa Juraja Fenešiho.

Trnava/Galanta 11. januára (TASR) – Sochy z barokového mariánskeho stĺpa, ktorý stál pred Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Trnave v časoch Trnavskej univerzity, identifikovali reštaurátori po 250 rokoch v Galante. Postavy svätcov sú umiestnené na priečelí kostola sv. Štefana a ukončenie stĺpa, socha Panny Márie stojí v miestnej časti Nebojsa pod prístreškom. Objavili ich Peter Šimon a Ivan Pilný počas práce na publikácii o mariánskych a trojičných stĺpoch v Trnavskom kraji.

"Monumentálny objekt mariánskeho stĺpa bol vztýčený v roku 1691. Vyhotovil ho bratislavský kamenár Vavrinec Schreiber za 3000 zlatých na objednávku jágerského biskupa Juraja Fenešiho. Z dosiaľ neobjasnených príčin bolo dielo demontované už onedlho, v poslednej tretine 18. storočia a jeho podobu poznáme iba z niekoľkých vedút," uviedol Peter Šimon pre TASR. Krátko po demontovaní diela sa stratila aj stopa sochárskej výzdoby, pozostávajúcej hlavne z takmer dvojmetrových mramorových sôch svätcov sv. Juraja, Štefana, Vojtecha, Ignáca a zhruba 2,2 metra vysokej Panny Márie na obrátenom polmesiaci. "Domnienky o dôvode odstránenia stĺpa sú viaceré," povedal Šimon. Mohlo to byť nestabilné podložie 12 metrov vysokého súsošia na brehu riečky Trnávka, ktorá v tom čase námestím pred katedrálou pretekala. Podľa nových poznatkov to mohlo súvisieť aj s presťahovaním Trnavskej univerzity do Budapešti a zrušením rehole jezuitov," informoval Šimon.

„K objaveniu skupiny sôch, o ktorých sa domnievame, že pochádzajú zo zaniknutého trnavského stĺpa, došlo vďaka našej práci na knihe Mariánske a trojičné stĺpy v premenách času: Trnavský kraj. Práve na základe získaných informácií z archívnych dokumentov v komparácii so spracovaným materiálovým obsahom knihy sme dospeli k tomuto objavu," uviedol Šimon. Priviedlo ich to k soche v Nebojsi. "Niekoľko indícii nás doviedlo k predpokladu, že práve ona by mohla byť vrcholovou. Je na kvalitatívne veľmi vysokej úrovni, vymykajúcej sa bežnej produkcii. Jej súčasné osadenie nie je pôvodné a primárne umiestnenie nebolo známe. Dôležitým faktom je, že vo viacerých ohľadoch spĺňa kritériá, ktoré boli požadované v zmluve na vyhotovenie mariánskeho stĺpa," dodal Šimon.

Tento predpoklad napokon podporili aj nálezy ďalších piatich sôch - troch svätcov a dvoch anjelov, ktoré boli použité pri výzdobe farského kostola v Galante. Jeho základný kameň položil v roku 1797 František Galgóczy, vtedajší trnavský kanonik a rodák z Galanty. "V tom čase išlo o jednu z najdrahších cirkevných stavieb v okolí Trnavy, ktorú dotovalo aj niekoľko šľachtických rodín. Žiadne doteraz známe pramene neuvádzajú pôvod sôch z fasády kostola, dokonca ani presnejšie ikonografické označenie," informoval Šimon. Dôkazom, že ide o sekundárne použitie starších sôch, je jednak ich tvaroslovie, slohovo nezodpovedajúce obdobiu vzniku kostola a tiež mechanické poškodenia, ku ktorým by vzhľadom na výšku ich umiestnenia zrejme nedošlo po osadení na fasádu. "Domnievame sa, že sochy zo zaniknutého mariánskeho stĺpa mohol ponúknuť na sochársku výzdobu fasády nového kostola galantským rodákom práve Galgózcy," doplnil Šimon.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.