Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Kultúra

Študentské roky strávil S.Hurban v Tešíne, kde pôsobil J. Kalinčiak

Ján Kalinčiak Foto: litcentrum.sk

Do Tešína odišiel študovať začiatkom septembra 1858.

Bratislava 18. februára (Teraz.sk) - V roku 1858 mal Svetozár Hurban jedenásť rokov. Z toho roku sa nám zachovala informácia o jeho prvom verejnom vystúpení. Stalo sa tak na svadbe jeho tety Emílie Jurkovičovej, ktorej pre túto príležitosť napísal a na svadbe vo Vrbovciach zarecitoval báseň. Zachovala sa a má názov „Báseň na svadbe velectenej Tetiňky svojej Slečny Emílie Jurkovičky a Blahorodého pána Ďurka Jurkoviča rečnil Svetozár Miloslav Hurban dňa 25. února 1858". Báseň i recitácia sa veľmi páčili a je pravdepodobné, že práve za svadobným stolom vo Vrbovciach sa otec Hurban definitívne rozhodol, že syna pošle do gymnázia tam, kde sa dajú predpokladať najlepšie záruky na rozvíjanie jeho očividného literárneho talentu.

Tým mestom a miestom sa stala neďaleká Modra. Riaditeľom a vyučujúcim profesorom gymnázia bol vtedy už vyše desať rokov najuznávanejší štúrovský prozaik, osobný Hurbanov priateľ a svedok Štúrových posledných chvíľ života Janko Kalinčiak. My dodajme, že o Modre rozhodla aj jej blízkosť, čo zaručovalo nižšie materiálne náklady na Svetozárovo štúdium. A ešte jednu vec si treba všimnúť v súvislosti so svadbou Svetozárovej tety. Pod príležitostnú básničku sa po prvý raz verejne podpísal aj druhým krstným menom - Miloslav. Tým istým, ktoré počas vychádzky na Devín v apríli 1836 prijal jeho otec a potom ho až do konca života oficiálne používal. Tým chcel dať najavo, že je synom v tej dobe už uznávaného duchovného otca slovenského národa.

Lenže už o necelého pol roka bolo všetko inak. Koncom júla 1858 Svetozár Hurban úspešne urobil prijímacie skúšky do prvého ročníka modranského gymnázia. No nebolo mu súdené študovať v Modre. Prečo? Riaditeľa a profesora Janka Kalinčiaka sčista-jasna preložili do Tešína. Janko Kalinčiak vo svojom životopise nám zanechal toto svedectvo: „Za dverami stál pán farár Minich, zvidelo sa mi, že je rozrušený. (...) ´To som si o vás nemyslel´, začal sprudka. ´Vraj chcete odísť z Modry´. ´Ja? A prečo? Odkiaľ to máte?´ ´Vy o ničom neviete? Minister vás vymenoval za direktora Štátneho evanjelického gymnázia v Tešíne´. Teraz som si sadol aj ja. ´Počkajte! Akože vymenoval, keď o ničom neviem. K tomu by som aj ja mal niečo povedať, nie? Odkiaľ to máte?´ ´Večer som sa vrátil zo schôdzky dištriktuálnej komisie, tam sa o tom vravelo ako o hotovej veci. Mňa poverili, aby som vám to osobne oznámil.´" Ajhľa, náhle úradnícke rozhodnutia majú dávne a zdá sa, že veľmi hlboké korene.

A čo to má spoločné so Svetozárom Hurbanom? Veľmi veľa. Otec Hurban rozhodol, že pôjde študovať do Tešína. Tam, kde preložili jeho priateľa z mladosti, literáta Jána Kalinčiaka. A tak mladý Svetozár v Modre stihol navštíviť po prijímacej skúške akurát rov Ľudovíta Štúra. Ešte to bol celkom obyčajný hrob, bez pamätníka, od Štúrovej smrti ubehlo iba dva a pol roka.

Svetozár Miloslav Hurban odišiel študovať do Tešína začiatkom septembra 1858. Ako to už v jeho veku býva, najsilnejšou medziľudskou väzbou sa stáva generačná príbuznosť. Najviac sa zblížil s budúcim básnikom Gustávom Lojkom z Tisovca a Ivanom Branislavom Zochom z Jasenovej, synom uznávaného štúrovca Ctiboha Zocha a budúcim profesorom matematiky a fyziky na slovenskom gymnáziu v Revúcej. Čo sa týka literárnej tvorby, najviac ho priťahovalo zbieranie slovesnej ľudovej tvorby a dramatický žáner (v roku 1890 vydal zbierku hier pre mládež pod názvom Malý herec). Obaja spolužiaci boli od Svetozára o tri roky starší a patrili medzi najlepších študentov tešínskeho gymnázia. Svetozár Hurban bol na toto priateľstvo hrdý a považoval si ho.

Literárni historici a Vajanského biografisti uvádzajú, že Janko Kalinčiak sa mladému Hurbanovi v Tešíne nevenoval tak, ako si to predstavoval otec Hurban. Krivdia mu. Po prvé - Janko Kalinčiak ako pedagogicky najnadanejší štúrovec dobre vedel, že akákoľvek zvýšená pozornosť jednému študentovi vyvoláva nevôľu u ostatných a nakoniec poškodzuje i samotný objekt zvýšenej pozornosti, po druhé - už mal rozpracovaný koncept svojho najslávnejšieho diela Reštavrácia, po tretie, už začínal pokašliavať a vedel, čo ho čaká, no a po štvrté - samotný Svetozár Hurban bol zaujatý generačnými záujmami a problémami a veľmi o to nestál. Pravdou je, že z matematiky a latinčiny dosahoval len priemerné výsledky a spočiatku aj z nemčiny. Jeho literárny talent a záujem si však všimol profesor nemčiny M. Raschke (pôvodom Čech s priezviskom Raška), ktorý mladému Hurbanovi podsúval klasické diela nemeckej literatúry, konkrétne J. W. Goetheho a F. Schillera a v nemeckom preklade aj W. Shakespeara. A výsledky sa čoskoro dostavili.

Dôležité je zaznamenať, že Svetozár Miloslav Hurban v Tešíne aj vytrvalo tvoril. Dokonca skomponoval aj tri rukopisné básnické zbierky - Zelený notes, Zošitok Emílie Jurkovičovej a Zápisník. Neskôr z nich pripravil rukopisný zborník, ktorý nazval krátko a vecne Práce Svetozára M. Hurbana. Pritom si dôsledne zaznamenával, kde a kedy jednotlivé práce vznikli. Tak sa môžeme dozvedieť, že z tohto obdobia zaradil do svojho slávneho básnického debutu Tatry a more z roku 1880 jedinú básničku. Volá sa V lesíku a jej dve štvorveršové slohy znejú takto:

Keď zaveje vetrík tichý,
rozševelí listov roj,
vtedy žiaľne moje vzdychy
prostá moja pieseň koj!

Bo keď lesa šum zakypí
dušou mojou trúchlivou,
čujem v ňom i šumy lipy
tam nad Tvojou mohylou


UPOZORNENIE: Správa je súčasťou celoročného cyklu informácií TASR o živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského pod názvom "Obsiahnuť svet, slúžiť domovine!"